𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

21.

Dnes je deň D. Konečne si ju vezmem. Nejakú dobu trvalo, kým sme všetko zariadili, ale je to tu!
Zatiaľ som jej šaty nevidel (vraj to prináša nešťastie), ale som taký nedočkavý.
Určite je krásna. Samozrejme že vždy je, ale teraz to je iné.
Volal som Rebekah a povedala mi, že dorazia aj ony. Bol som za to rád.
Elijah zas bol rád za to, že som konečne našiel niekoho, kto ma dokáže zniesť aj s mojími obrovskými chybami. Hayley bola s Vivienne a proste sa pripravovali. Nejaké tie babské šarapaty.

Vivienne:
Hayley mi spravila nádherný účes. Bol zopnutý a tak jednoduchý. Ale v jednoduchosti je krása.

Hayley chcela, aby som si obliekla šaty krémovej farby - vraj sa to teraz nosí, ale môj typ to nieje. Som za klasiku bielej farby.

Obrad sa mal začal o jedenástej, čo bolo za 15 minút. Hayley sa zrejme nepozerala na hodinky.
Ešte ma trocha upravila a usmiala sa. Podala mi malé zrkadlo a ja som žasla. Nevedela som, že sa v nej toto skrýva.
No nič, bežali sme do auta a šofér nás hodil pred kostol. Áno, som síce hybrid a Klaus taktiež, ale to nič nemení na tom, že som kresťanka. I keď som pár ľudí pozabíjala. Pššt.

Začala hrať hudba a ja som začínala byť docela nervózna. K oltáru ma nemal kto odviesť. Na to sme úplne zabudli. Ak ste vy ale zabudli - nemám rodičov.

Obšívala som sa a ľudia vnútri nechápali, kde v pekle je nevesta.
Keď už som myslela že sa na to vykašlem, pristúpil ku mne Marcel, s ktorým sme už boli za dobre.
,,Hádam si si nemyslela, že ťa nechám v štichu, stará priateľka." usmial sa, a chytili sme sa v bok.

Kráčali sme a ja som zazrela Rebekah. Kývala rukou malej Hope, ktorá patrične vyrástla. Usmiala som sa a pozrela som sa k oltáru. Klaus zo mňa nedokázal spustiť oči.
Marcel ma odviedol až k nemu a ja som naňho kývla hlavou. On sa usmial a išiel si sadnúť na miesto vedľa Rebekah.
Svedok Klausa bol samozrejme Elijah a môj svedok bola Hayley.

Pozrela som sa na Klausa a stáli sme oproti sebe.
Usmial sa a ja som mu úsmev samozrejme opätovala.
Hudba prestala hrať, a kňaz prehovoril.
,,Dráhy svadobčania, svedkovia, zúčastnení." prehlásil.
,,Prišli sme sa sem zúčastniť sňatku dvoch svadobčanov - Vivienne Marshallovej a Klausa Mikaelsona." kútiky úst sa mi nad myšlienkou toho, že kňaz je vlastne ovplyvnený, pomaly zdvíhali.
,,Prenesiete príhovor slečna?" prehovoril ku mne a ja som prikývla. Otočila som sa na Klausa a povzdychla som si.
,,Klaus." začala som. ,,Poznám ťa od doby, keď som ešte žila v Mystic Falls. Popravde... Zo začiatku si mi pripadal ako totálny kretén." všetci sa zasmiali a to aj Klaus.
,,No začal si sa mi dvoriť. Hovorila som si: ,Ako je to možné, že začínam niečo cítiť k niekomu, kto je vlastne taký zlý človek?'." nadýchla som sa.
,,Doteraz neviem, ako si ma dokázal na niečo také nahovoriť. Ale som za to vskutku rada. Keď sme sa na dlhú dobu zas odlúčili, myslela som si, že ťa už viac neuvidím. Mýlila som sa. Ako naschvál som na teba narazila. A to len skrz svadby našich súrodencov." zasmiala som sa.
,,Asi nám naozaj bolo súdené byť spolu. Vesmír to tak zariadil. Boh to tak zariadil. Asi to tak naozaj malo byť." všetci zatlieskali a ja som už prenechala slovo Klausovi.