Cítiš to?
To čo pomaly ma zabijalo.
Pomaly a ešte pomalšie,
Klamal, škriepil, využival a čo ďalšie?
Bola som len tvoja hra?
Že tak ľahko zabudol si na mňa.Každý večer na tvoju odpoveď čakala,
Celé noci iba preplakala.
Bola som ti verná a bez teba bezradná
Kým pre teba som bola iba náhradná.Cítiš vôbec ty niečo?
Keď toľko krát som sa iba pýtala prečo.
Bolo nám dobre, ale asi iba mne.
Všetci vraveli že blúdim v tme.Nepočuvala som ich rady
A preto dočkala sa od teba zrady.
Mama, sestra, kamarati
Vraveli ze sa raz vráti.
Čo to asi mohlo byť?
Veď predsa moja samota
Som len bezvyznamná hmota.Dúfam že s výkonom si šťastný
Keď postihol ma osud nezvratný.
Jedno ráno pomaly vstala
Ale bolesť v mojom srdci nezastala.
Priblížila sa k obloku
Našli ju v krvavom obleku.
YOU ARE READING
Básne Psychicky narušenej osoby
PoetryDoplnok ku knihe "Denník Psychicky narušenej osoby"