Poznáte ten pocit,
keď len tak samovoľne rútia sa vám z očí slzy.
Neviete ich nijako zastaviť.
Necítite zrazu svaly.
Tie slzy ako hrachy sa lejú prúdom.
Nevydáte zo seba ani zvuk.
Myslíte si že to bolo osudom.
Chcete život vložiť do cudzích rúk.
Tá bolesť vás rozožiera z vnútra.
Tichá bolesť je vraj najhoršia.
Máte pocit že vás žerú monštrá?
Tá bolesť je ale dlhšia.
Tichá bolesť je vážne najhoršia.
YOU ARE READING
Básne Psychicky narušenej osoby
PoetryDoplnok ku knihe "Denník Psychicky narušenej osoby"