Básne Psychicky narušenej osoby

Dieťa

To malé dieťa vo mne,
Pomaly sa straca a chladne.
Prečo len ma opušťaš,
Ako to že všetkym vždy odpušťaš?

Svetlo v očiach malo,
Vždy potichučky spalo.
Samo sa vždy hralo
Vyzeralo tak osamelo.

Snívalo o dobrých kamaratoch
Spávalo v spacakoch.
Kam len si odišlo?
Dufam že dobrých ludí si našlo.

Teraz zostala tu diera,
Nezostala mi ani viera.
Vráť sa späť prosím.
Inak na mieste zhorím.

Zostala mi samota.
Je tu bez teba prázdnota.
Zaplňam ju slzami,
Ako by ma pichali ostňami.

Teraz život je len prechadzka bolesťou
Smrť by bola pre mňa odmenou.
Dlho tu už blúdim sama
Život by som si vzala.

Niečo ma tu stále drží,
Niekto dufa že ma tu ešte niečo zdrží.
Život môj je čierno-biely
Žiadne šedé diely.

Svetlo alebo tma a žiadne prítmie.
Všetko alebo nič nič ine byť nesmie.
Hore alebo dole nikdy nie rovina.
Prečo ešte neodbila posledna hodina?

Jedine na čo myslím
Je to ako vo vnutri kričím.
Žiletku by som v ruke mala
Ale to by som sa velmi lahko vzdala.

Stále tu v tejto tme stojím
Do svetla sa hladieť snažím.
Keď ho najdem dám vám vedieť
Dovtedy budem témou klebiet.

Vraj som divná a pozornosť len chcem
To ešte nevideli ako plačem.
Vo vani v klbku stočená
Slzami koža premočená.

Jediné čo potrebujem byť v náručí
Aby citila som sa v bezpečí.
Sama ale bojujem
O svojich emociach žartujem.

To malé dieťa vo mne,
Pomaly sa straca a chladne.
Prečo len ma opušťaš,
Ako to že všetkym vždy odpušťaš?