Vo svojej izbe v klbku stočená,
svojimi myšlienkami pohltená.
Svojou náladou len kazím všetkým deň.
som svojim myšlienkam vezeň,
Smútok prišiel s bolesťou
Nič ma už nerobí šťastnou.
Spánok? Čo to znamená?
Z práškov na spanie zlomená.
V škole len sedím a do blba hladím.
Začínajú sa ma báť a ja sa im nedivím.
Len na nich nemo hladím.
Vystrašená mama ma za psychiatrom posiela,
bolesť zo mňa vylieza.
Chcem len jednu vec nemilú.
V kúpeľni so žiletkou na zemi sedím,
žiletkou si po ruke blúdim.
V očiach spomienky,
na rukách krvavé pramienky.
Krv mi po ruke pomaly steká.
Zem ma už studí
a mňa zachviľu už nik nevzbudí.
YOU ARE READING
Básne Psychicky narušenej osoby
PoetryDoplnok ku knihe "Denník Psychicky narušenej osoby"