Keď strieda sa deň s nocou,
začínajú sa tie sny s tebou.
Tá bolesť stále neutícha,
potrebujem chvíľu ticha.
Také hlučné tie sny sú
možno skutočne budú.
Sny kde ma nechávaš samú na útese stáť.
Veď je to len sen.
Alebo že by len?
Nie toto sa mi nesníva.
Možno ma už bere tá smrť milosrdná.
Stále tam blúdiš.
Možno nájsť ma túžiš.
Nápovedu ti dám.
Zaplatila som svoju dlaň.
Tu dole lepší vzduch je,
Niekto mi tu môj život ukazuje.
Možno to tak malo byť,
že som nemala žiť.
YOU ARE READING
Básne Psychicky narušenej osoby
PoetryDoplnok ku knihe "Denník Psychicky narušenej osoby"