Každý iný pohľad na ňu má.
Každý inú prekoná.
U niekoho choroba,
u niekoho smutná nálada.
Kde patrím asi ja?
Zase tam sedím,
Na žiletku zase hladím.
Rozhodnutie na mne je.
Na konci sa žiletka do ruky zaryje.
Prečo to ja vlastne robím?
Konečne si to uvedomím.
Neskoro som to zistila.
Koberec som už svojou krvou zničila.
Možno ešte nádej je,
Možno to doktor zašije.
Skôr na psychiatriu pôjdem.
Radšej pred problémami ujdem.
A tak tu stále sedím.
Do steny hladím.
Pomaly už zaspávam.
Z tohto sveta odchádzam.
YOU ARE READING
Básne Psychicky narušenej osoby
PoetryDoplnok ku knihe "Denník Psychicky narušenej osoby"