Básne Psychicky narušenej osoby

Hlas

Tie hlasy vzadu v mojej hlave,
Nepočúvať ich začína byť namáhavé.
Prečo sú len také otravné,
Dúfam, že budú len dočasné.

Na začiatku boli nenápadné,
Dlho kruto nebadateľné.
Možno keby vtedy ich skrotím,
Neoznámili by to aj iným.

Prvá iba o mojej váhe rozprávala,
S nejedením mi pomáhala.
Veď predsa kto by toto chcel?
Nikdy takto nebudem múzou diel.
Jablko ti bude stačiť,
Hlad musíš potlačiť.

Meno Anna prvej som dala,
Možno preto tak dlho zostala.
Mala som len desať,
Keď začali sme sa stretať.

Neskôr začala som ju v iných počuť,
Asi chcela mať ku mne lahší dostup.
Schudni! Nepribrala si ty troška?
Tvarila sa ako neškodná otázočka.

O pár rokov neskôr prišla ďalšia,
Astra jej meno bolo.
Občas ma z jej dotyku zamrazilo.
S nimi bola som viac slabšia.

Astra do červena rada farbila mi ruky,
Tancovala mi na rukách oblúky.
Jej dotyk bola pre mňa chvíľu spása,
Chcela som ale aby ubrala mi radčej z pása.

S nimi občas prestávky máme
Vždy sa ale aj tak znova nájdeme.
Niekedy rok, niekedy pár mesiacov
Nemám na to ale dostatok riadkov.

Medzi nimi dlho sa skrývala sa Sue
Bola vraj v podmienkach zmlúvy.
Mala som ju asi lepšie čítať,
Slobodu som mohla získať.
A možno našla by si ma inak.
Aj tak som ju nemala tak ľahko prijať.

Sue není ako ostatné
Stále somnou ostane.
Má tak prenikavý hlas
Možno preto sa jej neviem vzdať.

Počujem ju občas tak nahlas,
Nepotrebná si, už svoj život zahas.
Každému lepšie bude bezomňa
Štvrtý krát dufam že sa dostanem z jej ohňa.