Cupcakes and Cigarettes

2. Kapitola

Keď mi večer otvoril otec dvere, nestihol ma ani pozdraviť, pretože z jedálne mi do uší doľahol krik mojich bratov. Rozumela som len pár nadávok, pivo a futbal. Typické. Otec pretočil očami a vtiahol ma do chodby, aby si hádku jeho synov nemuseli vypočuť aj susedia.

,,Vidím, že u nás sa nikdy nič nemení," poznamenala som a vyzliekla som si kabát.

,,Keby sa tvoji bratia vedeli slušne správať, bol by som ich poslal na vyšetrenie," odvetil otec a pousmial sa.

Vošli sme do jedálne, kde sa moji starší bratia hádali a prestierali na stôl. Peter sedel na stoličke a hojdal nohami. Špičku nosa mal červenú a vyzeral, že čoskoro zaspí. Keby bol zdravý, hádal by sa s bratmi a to aj vtedy, keby nemal ani poňatia o čom sa rozprávajú. Zdvihol hlavu a lenivo mi zamával.

,,Ahoj, Olivia," povedal viac-menej cez nos. Hneď sa natiahol po vreckovku a vyfúkal si nos.

,,Ahoj. Dean mi povedal, že si prechladol, tak som ti niečo kúpila." Siahla som do kabelky a vytiahla balíček cukríkov. Zelené očká sa mu rozžiarili ako svetlá na vianočnom stromčeku a natiahol ruky, aby si mohol cukríky vziať.

,,Hej, to nie je fér! Nám si nič nekúpila!" sťažoval sa Seamus a mračil sa tak, že husté obočie sa mu spájalo do jednej veľkej húseničky. Husté obočie sme všetci zdedili po ockovi a po mame sme mali všetci pehy. Tieto črty som sa naučila na sebe milovať až na vysokej škole, kde boli spolužiaci o čosi vyspelejší a nešikanovali ma preto.

,,Peter je prechladený, tak som ho chcela potešiť. A kupujem mu cukríky len preto, lebo je mladší. Vy ste starší, tak by ste ich mali kupovať vy mne," poučila som ich a skrížila si ruky na hrudi.

,,Viete, čo chcem pod stromček? Aby ste sa aspoň jeden deň nehádali," povzdychla si mama vychádzajúca z kuchyne, v rukách mala pečené kurča. Ryšavé vlasy jej už vybledli a mala medzi nimi pár sivých pramienkov. Na nose a lícach mala roztrúsené pehy a na pleciach a chrbte ešte viac. Modré oči mala neustále plné života a nepamätám si deň, kedy nevyzrela ako pravá dáma.

,,Veľa by si chcela," zasmial sa Dean, za čo mu dal Alistair po hlave. ,,Nebuď drzý, zasran," napomenul ho. Alistair nás všetkých nazýval zasrani a tvrdil, že ako najstarší z nás má na to právo napísané v ústave súrodencov. Nikto mu neoponoval len z jediného dôvodu, nechceli sme od neho výprask. Takto to bolo aspoň keď sme boli deti. Teraz sa bojíme, že začne plakať a rozprávať, že sme nevďačníci a nevážime si ho. 

,,Ahoj, mami," usmiala som sa na mamu a ona ma v tom okamihu stláčala v náručí. ,,Tu je moja jediná dcérka!" zvolala nadšene. ,,Takže na rodinnej večeri budeme všetci."

Hoci sme všetci okrem Petera boli dospelí a mali sme vlastné bývanie, mama a ocko stále chceli aspoň raz do mesiaca spoločnú rodinnú večeru. Najprv sa nám to nepozdávalo, ale neskôr sme to ocenili. Takto sme sa mohli pravidelne vídať.

,,Čo to máš, Peter?" spýtala sa mama a pohladila mu blond vlásky.

,,Olivia mi kúpila cukríky. Dúfal som, že mi upečie cupcakes, ale aj cukríky sú fajn. Ďakujem, Oli."

,,Nemáš za čo, špunt," usmiala som sa naňho a pomohla mame priniesť z kuchyne šalát a zemiaky. Ocko medzitým kričal na chlapcov, aby si švihli s tým prestieraním. Napriek hádkam a nadávkam sa im to podarilo a mohli sme sa v pokoji navečerať. Peter šiel hneď po večeri do postele a pevne držal svoje cukríky, aby mu ich nikto nevzal. Mama začala tému, ktorú sme nemali veľmi radi.

,,Našli ste si konečne niekoho, deti moje?"

Odpoveďou jej bolo hromadné zakňučanie. Všetci štyria sme boli nezadaní. Alistair sa mračil, ruky dal do pästí a jeho tvár bola takmer tak červená ako jeho vlasy. Minulý mesiac ukončil vzťah, ktorý trval štyri roky. S Alice sa mali úprimne radi a nikomu z nás nepovedal prečo sa rozišli, ale vedeli sme, že to skončilo riadnou hádkou. Obaja boli neskutočne temperamentní a tvrdohlaví.

,,Nie, ale hľadám si psychiatra. Stačí?" zamrmlal podráždene.

,,Alistair, prepáč mi. Nechcela som ťa podráždiť," chlácholila ho mama. ,,Vaša mama len nechce, aby ste boli do konca života sami. Ale súhlasím, pre Alistaira je to citlivá téma," vmiešal sa do debaty ocko.

Dean si frustrovane prehrabol vlasy. Mal ich z nás najkrajšie, akýsi mix blond a ryšavej, ktorý mal z nás len on. Ja a Alistair sme mali maminu farbu vlasov, Seamus a Peter zas ockovu blond. ,,Čo ak chcem byť sám? Mne to tak vyhovuje," povedal otrávene.

Ocko pokrčil plecami. Unavovalo ho hádať sa so svojimi synmi, keď dosiahli vek puberty a mať ich troch, to nie je sranda. Preto sa teraz takmer nikdy nehádal a naučil sa počúvať a mať otvorenú myseľ. Bolo mu to v podstate jedno, pokiaľ sme boli šťastní. Mama sa na to dívala ako stará škola. Človek si musí nájsť partnera a založiť rodinu. Pri Deanových slovách si dala ruku na srdce a modré oči sa jej tak rozšírili, že na chvíľu vyzerali ako z hororu.

,,Ty chceš ostať celý život sám?!" zvolala. Dean pokrčil plecami a rozhodil rukami. Mama si povzdychla a pozrela na mňa a Seamusa.

,,Na mňa sa nepozeraj," povedali sme obaja naraz. ,,Mami, na to mám čas. Stále som dieťa," podal Seamus svoj slabý argument.

,,Máš 26 rokov, takže nie si decko, ty zasran!" skríkol Alistair. ,,To Olivia je decko!"

,,Som od neho len o rok mladšia, ty tupec!" skríkla som urazene. Ja mu dám decko!

,,Komu hovoríš tupec, ty krpaňa!" vrátil mi to. Vtedy sa mama postavila a tresla rukami po stole. ,,Dosť! Akoby som sa nič nepýtala, dobre?" povzdychla si unavene.

,,Ale no tak! Veď sa ani nepobili!" ozvalo sa z dverí.

Všetci sme sa otočili na Petera, ktorý tam stál v pyžamku s ježkom Sonicom a pchal do seba cukríky. Ocko ho vzal naspäť do postele, čo sa mu nepáčilo. Chcel vidieť, ako sa jeho starší súrodenci hádajú a bijú. Napokon sme sa rozlúčili a šli domov, chvalabohu. Alistair ma vzal domov a sľúbil, že zajtra sa zastaví v pekárni. Nemohla som sa dočkať nasledujúceho dňa.