Cupcakes and Cigarettes

3. Kapitola

Nasledujúci deň nešiel celkom podľa mojich predstáv. Zaspala som, takže som sa musela ponáhľať a pekáreň som otvárala strapatá a so zubnou pastou okolo úst, na ktorú ma upozornila až Lucy, aj to nie veľmi príjemne. Jej sestra ju vytočila už ráno, takže celý deň bude nepríjemná. Potom volal Iggy, že bude meškať, lebo sa mu pokazilo auto a napokon nám jedna z rúr odmietala fungovať. Pečenie teda šlo pomalšie a musela som odbehovať z kuchyne za pult a znášať netrpezlivých zákazníkov. Proste úžasný deň. Svetielko nádeje som zbadala až vtedy, keď sa dovalil Iggy.

,,Do riti, prepáč! Prepáč, Olivia! Hodil ma sem kamoš a auto mi..."

,,To je jedno, choď pomáhať Lucy," prerušila som jeho ospravedlňovanie a tlačila som ho do kuchyne, kde sa ozývalo búchanie, nadávky a krik.

,,Prečo dnes pečiem s tou beštiou?" zamrmlal Iggy zničene, hoci ešte nezačal pracovať, ale poslušne si vzal zásteru a šiel k Lucy.

Vydýchla som si a postupne sa dnešok zlepšoval. Čuduj sa svete, rúra začala fungovať sama od seba. Lucy sa síce neupokojila, ale na druhej strane sa ani viac nenaštvala, hoci je otázne, či by to bolo vôbec možné. U nej sa hranice posúvajú každý jeden deň. Mali sme celkom dobrú tržbu a okolo obeda sa ukázal Alistair.

,,Ježiši, teba prešiel nákladiak?" boli jeho prvé slová. Povedz mi, že si môj starší brat bez toho, aby si mi to povedal.

,,Aj ja ťa rada vidím," uškrnula som sa a pokúsila som sa nejak si upraviť vlasy, ktoré pripomínali vrabčie hniezdo. Alistair nado mnou pretočil očami, preskočil pult a otočil ma chrbtom k sebe. Jedno šťastie, že tu sedela len jedna pani, ktorá telefonovala. Za gymnastické triky môjho brata by bol príplatok.

,,Si ako malé decko, ty zasran," zamrmlal a vystrel predo mňa ruku.

Jedno z mnohých kúziel jeho osobnosti bolo to, že dokázal oslovovať svojich mladších súrodencov zasrani s takou láskou, že z toho šlo srdce puknúť, a teraz to nemyslím sarkasticky, ale vážne. Pousmiala som sa nad ním. Do ruky som mu dala ružovú gumičku a nechala ho, aby ma upravil. Na to, že bol Al vždy drsný a hrubý, pri česaní mojich vlasov bol prekvapivo jemný a opatrný. Prstami mi jemnučko prečesával vlasy a stiahol ich do jednoduchého chvosta. Keď som bola menšia, často ma česal práve on.

,,No vidíš," povedal spokojný sám so sebou a preskočil zas na druhú stranu pultu.

,,Vďaka. Dnes máme trochu blázinec. Vlastne..."

Prerušilo ma prenikavé, uši píliace kričanie zvonku. Cez okno som videla po chodníku behať malého chlapca so zlatistými vláskami. Ruky mal nad hlavou a kričal z plných pľúc. Zrazu vbehol priamo do pekárne a plnou rýchlosťou bežal k výkladu. Vykríkla som, lebo som sa zľakla, že narazí a ublíži si. Už som si vedela predstaviť, ako si zlomí nos, ale on bez problémov zastavil a prestal kričať. Pozrel na môjho brata a obzeral si ho od hlavy po päty s obrovským záujmom.

,,Budeš môj nový foter?" spýtal sa ho úplne vážnym tónom.

,,Prosím?!" zvolal Alistair a zo strachu, že toho chlapca vykopne cez okno na ulicu, som vybehla spoza pultu a obzrela si toto zvláštne dieťa. Nevyzeral, že by utrpel úder do hlavy, ani že by nebol mentálne v poriadku.

,,Chlapče, ako sa voláš? A kde máš rodičov?" vyzvedala som.

Chlapec sa pozrel na mňa, potom do výkladu. Oči sa mu rozšírili a ukázal jedným prstom na mňa, druhým na jeden z cupcakov. ,,Vyzeráš ako tento cupacake!" zvolal nadšene. Zmätene som pozrela na cupcake s ružovou polevou. Síce som na sebe mala ružové šaty, ale veľkú podobnosť medzi sebou a sladkým pečivom som nevidela.

,,Pýtala sa ako sa voláš, zasran," oboril sa naňho Alistair.

,,Matthew Williams! Ty máš taký prúser!"

Prestaňte kričať v mojej pekárni! Otočila som sa na muža, ktorý práve vošiel spolu s Alistairom, chlapcom, ktorý sa zrejme volal Matthew a pani, ktorá sa radšej pobrala na odchod. Matthew sa skryl za mňa. Obzrela som si muža, ktorý sa mračil a pohľadom prepaľoval chlapca. Mali rovnaké blond vlasy, ale mužove boli dlhšie a zviazané do chvosta. Pod sivými očami mal tmavé kruhy a chytal dych, zrejme za chlapcom bežal celkom dlho. Keď som si jeho tvár lepšie obzrela, skoro som spadla na zadok. Nemohol to byť on, alebo áno?

,,Čo ty tu robíš?!" zavrčal Alistair a postavil sa predo mňa. Muž si ho zmätene obzrel a potom ho spoznal. ,,Kirkland? Do riti," povzdychol si a rukami si prešiel po tvári.

Bol to on. Chlapec, ktorý sa mi na strednej škole vysmieval pre ryšavé vlasy, pehy, husté obočie a dokonca aj pre oblečenie, až kým na to neprišli moji starší bratia a neporátali sa s ním. Stále som si pamätala, ako ho Seamus držal pod krkom, Dean mu držal ruky za chrbtom a Alistair sa mu krvavou päsťou vyhrážal, aby sa mi okamžite ospravedlnil. Okrem nás o tom nikto nevedel a dodnes neviem, prečo mojich bratov neudal za ublíženie na zdraví, možno zo strachu. Neskôr odišiel do Francúzska a už sa nevrátil. Ale teraz stál Louis Williams priamo predo mnou.

,,Mám nového fotra," ozval sa Matthew, čím nás vrátil do reality a ukazoval na Alistaira. ,,Teba už nepotrebujem. A tá pani, čo vyzerá ako cupcake, bude moja nová mama, tak čau."

Skoro som sa zadusila vlastnou slinou. Vyznelo to divne na toľkých možných úrovniach! Louis sa pokúsil natiahnuť sa k Matthewovi, ale ten sa viac skryl za mňa. Alistair musel zasiahnuť a to prekvapivo pokojne. ,,Kľud, dobre? Mohli by sme si sadnúť, aby mi niekto vysvetlil čo sa to deje?"