Cupcakes and Cigarettes

12. Kapitola

Len čo Lutz odišiel, Iggy a ja sme neprestali Lucy otravovať otázkami, ale nepovedala ani slovo. Až jej štekanie a návrat nevrlej nálady nás utvrdil v tom, že je všetko v poriadku a nemusíme si o ňu robiť obavy, ale stále bola zahalená v rúšku tajomna. Večer, keď už som sa nachádzala v pohodlí domova, som si uvedomila, že si nemôžem odpočinúť. Čakal ma nepríjemný telefonát a potom niekoľko nepríjemných mesiacov. Z vrecka nohavíc som vylovila kúsok papiera a zavolala som na číslo, ktoré tam stálo. Po niekoľkých zazvoneniach to zdvihol.

,,Haló?" ozval sa unaveným hlasom. Sme dvaja.

,,Tu Olivia," ohlásila som sa mu a vtedy ožil ako keby vypil päť energetických nápojov naraz a dal si celý balíček štipľavých žuvačiek.

,,Olivia? Bože, už som sa bál, že nezavoláš. Super, že si sa ozvala. Prepáč, ale som unavený ako kôň. Matthew mi dáva zabrať."

Dokázala som si predstaviť ako Matthew behá po celom meste a Louis ho zúfalo naháňa. Ak by sa dohodli, mohli by týmto spôsobom vyhrať maratón, no nie? Mohla by som mu to navrhnúť.

,,Zajtra sa stretneme s mojím právnikom v okolo štvrtej poobede. Vyhovuje ti to? Zaberie to hodinku, maximálne dve."

Zamyslela som sa. Na dve, kľudne aj tri hodiny by som pekáreň mohla nechať v Lucinej opatere, to by zvládla. ,,Áno, vyhovuje. Kde sa teda stretneme?"

Louis mi nadiktoval adresu svojho právnika a hovor sme rýchlo ukončili. Pomaly som začínala ľutovať svoje rozhodnutie a ľutovala som ešte viac, keď som zbadala prichádzajúci hovor od Alistaira. Seamus, tá tvoja veľká papuľa! S povzdychom som to zdvihla a mobil som si držala ďalej od ucha.

,,Zbláznila si sa?!" kričal hlas môjho brata z mobilu.

,,To je náhoda, nepýtala som sa ťa na niečo podobné, keď si napadol Louisa?" odvetila som sarkasticky.

,,Olivia, ty s tým debilom nemôžeš chodiť! Čo si masochistka?!" kričal Al ďalej. zajtra príde o hlas ak nezačne rozprávať tichšie.

,,Nie som masochistka a nebudem s ním chodiť naozaj. Mal by si mi ďakovať, lebo vďaka mne na teba nepodá trestné oznámenie. Mimochodom, odkáž Seamusovi, že ho oholím dohola za to, že si nevie nič nechať pre seba," uškrnula som sa a už som si predstavovala, ako v ruke držím holiaci strojček a Seamus plače a prosí ma o milosť, zatiaľ čo prichádza o vlasy. 

,,Tak na to zabudni, dobre urobil, že nám to povedal. Nehovor mi, že si to pred nami chcela tajiť!"

,,Prestaň kričať, Al," zaúpela som. Z jeho kriku ma začali bolieť uši.

,,Dobre, ale odpovedz mi na otázku," naliehal už pokojnejšie.

,,Chcela som to tajiť," povedala som pomaly a rozlúčila sa s jeho pokojným hlasom.

,,Ty si retardovaná osoba! Úplne ti preskočilo, treba ťa dať do ústavu! Rachla si sa do hlavy alebo čo?! Zasran jeden dementný, ja ťa prerazím, keď mi prídeš na oči! To radšej pôjde do basy, ako keby som ti mal dovoliť chodiť s tak hrozným, otrasným, debilným, nevychovaným, nenormálnym, šialeným, nechutným kokotom s ešte kokotskejšími vlasmi!" reval ako zmyslov zbavený a ja som len špúlila pery, aby som sa nezačala nahlas smiať. Čo sme to my za šialenú rodinu?

,,Al, už si fakt v koncoch, keď musíš komentovať aj jeho vlasy. Aby bolo jasné, ty mi nič dovoľovať nemusíš, som dospelá žena a jediný, kto pôjde do ústavu, si ty, braček. Fakt by si šiel radšej do basy?"

Na druhej strane bolo ticho. Došli mu len urážky, alebo celkovo všetky slová? ,,Nie, nešiel," zamrmlal a ja som sa víťazne usmiala. Škoda, že to nevidel.

,,No vidíš. Koniec diskusie a aj hovoru. Ak chceš ešte niekomu vynadať, pozri na svoj odraz v zrkadle. Papá," rozlúčila som sa s ním a zložila. Výborne, teraz som vyčerpanejšia ako predtým. Pomaly som sa mentálne pripravovala na kázanie aj od Deana, ale ten mal viac rozumu ako Al. Napísal mi správu, v ktorej ma len slušne žiadal o vysvetlenie a keď som mu ho dala, ponúkol mi svoju plnú podporu. To je správny brat, nie ako tí dvaja šašovia milujúci drámu a krik.

Nasledujúci deň som štvrť hodiny pred štvrtou zverila Lucy pekáreň a vydala sa na ulicu, ktorú som si včera napísala na papier. Dorazila som k vysokej budove, kde už vyčkával Louis. bez jediného slova mi otvoril dvere a viedol ma do kancelárie svojho právnika. Bol to starší pán, ktorý mohol mať asi päťdesiat rokov. 

,,Vy musíte byť slečna Kirklandová. Som Arthur Grant, právny zástupca pána Williamsa. Rád vás spoznávam," uvítal ma milo a potriasol mi rukou.

,,Aj ja vás," zaklamala som zdvorilo a s Louisom som sa posadila do kresiel, ktoré boli pri stole. Pán Grant sa posadil oproti nám a otvoril zložku s papiermi.

,,Pán Williams vám povedal o čo ide. Jeho bývalá manželka žiada o to, aby bol ich syn výhradne v jej starostlivosti a využíva hlavne to, že tak malé dieťa potrebuje hlavne matku, alebo aspoň niekoho, kto by mohol v jeho živote predstavovať postavu matky. Chceme to s ňou riešiť formou dohody, pretože tým, že žije vo Francúzsku, by bolo súdne pojednávanie pre obe strany komplikované a vyčerpávajúce. Je ochotná odstúpiť, ak jej dá pán Williams záruku, že ich syn má v živote postavu matky, ktorá by vyhovovala jej nárokom. V takom prípade by podpísala dokument, v ktorom sa vzdá všetkých práv na syna a už nikdy by nemohla požiadať o zverenie starostlivosti. Po podpísaní už s pánom Williamsom byť nemusíte. Ste teda ozaj ochotná hrať jeho priateľku a postavu matky pre jeho syna?"

Postavu matky? O tom nebola žiadna reč. Nedokážem sa postarať ani o škrečka. Pozrela som na Louisa a na to, ako sa mu leskli oči a nervózne si šúchal dlane. Bál sa, že o syna príde. Nebolo pochýb o tom, že hoci mu ten chlapec spôsoboval problémy, za nič na svete by sa ho nevzdal a ľúbil ho z celého srdca.

,,Áno. Som ochotná im pomôcť," prikývla som odhodlane.