Jednodielovky Dramione

Mačka vo veži

Draco putoval hradom dva roky po tom, čo sa pre neho Rokfort skončil. Zistil, že je to jeho jediný skutočný domov a dostal prácu ako profesor elixírov. Potom, čo bol jeho otec zatknutý za to, že zabil jeho matku a bol na Voldemortovej strane, Malfoy Manor už nikdy nebol taký, ako predtým. Preto ho predal bohatému muklovi, vediac, že ​​jeho otec by ho za to nenávidel.

Takže tu chodil a nerobil absolútne nič, len kráčal a kráčal a kráčal ďalej.

Boli letné prázdniny a on sa ako jeden z mála rozhodol zostať.

Videl veľké drevené dvere s veľkou striebornou kľučkou, ktorú ešte nevidel, rozhodol sa ich otvoriť a zistiť, kam sa dostane.

Keď otvoril dvere, uvidel veľké schodisko, ktoré sa prehýbalo pozdĺž stien, krútilo sa a otáčalo smerom nahor. Draco, sa cítil dobrodružne, vyliezol hore.

Po dlhej ceste hore, čo sa Dracovi zdalo ako veky, sa konečne dostal na koniec schodov a ocitol sa vo veži s nádherným výhľadom na jazero a pred oknom stála jediná stolička.

Draco podišiel bližšie ku stoličke a všimol si, že vo veži je aj mačka. Mala nádhernú zlatohnedú srsť trblietajúcu sa v posledných slnečných lúčoch z okna. Keď sa ju pokúsil pohladkať, mačka cúvla a utekala pred ním, aby sa schovala do kúta mimo jeho dosahu.

Mačka? Dokonca aj mačka? Nejaký maznáčik! Mala by si dávať lásku každému, kto ťa hladí, láska. A to bez podmienok!" Neverí mi ani tá prekliata mačka...“ zamrmlal si Draco pre seba.

Draco sa posadil a stále sa rozprával s mačkou.

"Čo tu hore vlastne robíš? Kto ťa živí? Máš vôbec majiteľa?"

"Začínam strácať rozum, rozprávam sa s prekliatym domácim miláčikom!" Draco pokrútil hlavou, no aj tak začal znova rozprávať. Potreboval sa len porozprávať, aj keď s mačkou.

"Nemôžeš si pomôcť. Si len mačka. Nikto mi nepomôže, tak ako ja nemôžem pomôcť nikomu...ublížil som toľkým ľuďom! Poškodil toľko životov, zničil som všetky tie sny...ktoré mi nútilo to monštrum, pretože to chcel, aby som ním bol, ale teraz je preč. Zastrčený v Askabane...teraz môžem konečne slobodne ukázať svoje pravé ja...ale nikto neverí, že som niečo viac ako zlý smrtožrút. Myslia si, že predstieram..."

Draco tam sedel, rozprával a nevšimol si, že mačka v skutočnosti počúva a prikradla sa trochu bližšie k jeho stoličke.

"Vieš, že ma zbil, aby som urobil, čo chcel, raz ma dokonca takmer zabil. Uistil sa, že som zlý ku každému polokrvnému, muklorodenému a takzvanému 'zradcovi krvi', ale zvyčajne som nenašiel nič, čo by som nenávidel." "Len som...predstieral. Vieš, naozaj ma to bolelo, keď som sa tak správal, robil tie veci...bolí ma, že mi neveria, ale chápem, že po všetkých tých rokoch je ťažké dôverovať."

Mačka už sedela vedľa neho na zemi a chvost mala úhľadne zložený okolo labiek. Jej hlava bola mierne naklonená nabok, mačacie oči sledovali každý jeho pohyb, akoby cítili jeho emócie a hľadali nejaký náznak klamstva.

"Už nemôžem spať, kvôli všetkým problémom, ktoré som spôsobil, všetkým tým národom, ktoré som ponížil... je to ako keby ma v noci lovili. Snažím sa zabudnúť, skryť všetky krivdy, ktoré som niekedy urobil v mojej hlave a skrývať v sebe svoju minulosť...ale je to ťažké zlatko! Je to prekliato ťažké..."

Mačka mňaukala a Draco sa pozrel na mačku, "Čo je zlato?" Mačka mu vyskočila do lona a pozrela naňho, akoby sa mu snažila niečo povedať...akoby sa nemal vzdávať nádeje...

"Je to smiešne. Zdá sa, že chápeš, čo hovorím..." Na to mačka znova zamňaukala.

Draco natiahol ruku a začal jemne hladiť mačku, zatiaľ čo s ňou stále hovoril

"Prial som si, aby som mohol vymazať všetky tie roky, všetko zlé, čo som napáchal, ale nemôžem, je to moja súčasť. Dúfam len, že jedného dňa ma ostatní budú môcť prijať prijať takého, aký som, a nebudem sa báť dať ešte jeden záber, aby som tej osobe mohol ukázať, kto naozaj som."

"Ak chceš, aby som ňou bola, mohla by som sa pokúsiť byť tou osobou."

Draco bol prinajmenšom šokovaný: "Ty... hovoríš?"

"No... áno. Chcem povedať, že toto je Rokfort! V skutočnosti si čakal, že v jednej z veží bude NORMÁLNA mačka? Nie, aby som bola úplne úprimná, som annimágus, chodím sem, keď chcem od druhých profesorov pokoj a ticho."

Potom, čo to povedala, mačka vyskočila z jeho lona a začala sa opäť meniť na človeka.

Draco na sekundu zadržal dych, keď uvidel hnedé a huňaté vlasy a veľké hnedé oči nikoho iného ako Hermiony Grangerovej, riaditeľky Chrabromilskej fakulty a učiteľky Obrany proti čiernej mágii.

"Grangerová?" Draco našiel len to slovo vo svojom slovníku.

"Profesor Malfoy." Hermiona si ho vychvaľovala, aj keď túto časť už mali za sebou.

"Takže si počula všetko, čo som povedal?"

"Áno a verím ti. Chcem ti dať šancu."

V tom Draco stratil slová, roky a roky ju mučil a ona mu stále verila a chcela mu dať šancu. Netušila, že ju mal rád už roky.

Vždy dbal na to, aby bol na ňu extra zlý, pretože keď bol ešte malý, mal raz rád jedno muklorodené dievčatko a hral sa s ňou každý deň na ihrisku, ale keď jeho otec zistil, že je „mudlovská krv, zabil ju pred ním.  Nedovolil by, aby sa to stalo aj Hermione.

"Draco?" Hermiona sa mu pozrela do očí. "Nie je to tvoja chyba, že si bol taký, že si urobil tie veci a...odpúšťam ti."

Draco sa pozrel na malú ženu pred sebou a prvýkrát po mnohých rokoch sa usmial. Možno, len možno, by napokon nestrávil zvyšok života sám.