Jednodielovky Dramione

Jediný bozk

Bol krásny jarný deň, ale na Rokforte bolo tento rok len veľmi málo študentov. Harry, Ron, Ginny, Fred, Neville ani Luna sa už tento rok nevrátili a Hermiona tu zostala sama. Nerobila si s tým však veľké strasti, pretože sa zaujímala hlavne o učenie, aby mohla zvládnuť skúšky. Medzi tých, ktorí tu zostali z jej ročníka patrili Hermiona, Pansy, Blaise, Theo a Draco. Samozrejme ešte ďalší, ale ani tých nebolo nejako extra veľké množstvo.

Draco a ďalší slizolinský sedeli pod stromom a Hermiona si pri ďalšom strome, ktorý bol hneď vedľa toho kde sedeli slizolinčania, čítala knihu. Zatiaľ bez kompilácii alebo vyrušenia.

****

Hrali sme fľašu, ale úplne inak. Ten, na koho padlo hrdlo fľaše dával úlohu tomu, na koho ukázala druhá časť. Nechceli sme to hrať na bozkávanie a to všetko okolo toho, pretože jediné dievča, ktoré hralo bola Pansy a ja, Blaise, ani Theo sme vážne nestáli o to, aby sme sa navzájom bozkávali.

Práve mala úlohu Pansy. Mala ísť za nejakými chalanmi z chrablomilu a pobozkať aspoň jedného z nich. Áno, nechceli sme sa bozkávať navzájom, ale o iných nebola ani reč.

,,Som zvedavý, či sa jej to vôbec podarí." Povedal Theo zatiaľ čo sme všetci pozorovali dianie pred nami.

Pansy sa postavila tesne pred nich a iba tam stála. Nevyzerala, že by sama sebe verila, ale práve preto som jej zadal práve toto. Sú to chrablomilčania! Na to, aby ste niekoho takého pobozkali potrebujete odvahu.

Jeden z nich sa na ňu pozrel a potom rovno všetci. ,,Toto bude ešte dobré!" Prikývol som na súhlas.

Všetci sme videli zmätene výrazy všetkých, ku ktorým sa Pansy chvíľu prihovárala. Síce neviem o čom sa bavili, ale ich výrazy stáli za to!

Potom, keď už to Pansy očividne nebavilo, sa priklonila k jednému z nich a začala ho poznávať. Chudák ten druhý študent to nestihol ani zaznamenať a už to skončilo.

Všetci sme sa začali smiať. Potom sa Pansy otočila a prišla naspäť k nám. Stále sme sa smiali a ona trpezlivo čakala kým prestaneme.

,,Toto ti dám zožrať, Draco!" Povedala a hra pokračovala. Zatiaľ som neplnil žiadnu úlohu, ale to s ešte nevedel, že keď ju dostanem, tak sa mi to všetko vráti dvakrát toľko.

A teraz padlo hrdlo fľaše na Pansy a druhá strana na mňa. Uškrnula sa a ja som vedel, že mi chce oplatiť to, čo som jej spravil ja.

Obzrela sa po okolí, keď jej zrak zostal na strome vedľa. Pozrel som sa tým smerom a oči sa mi rozšírili. Potom som svoj zrak presunul zase na Pansy. ,,To neurobím!"

****

Bola som práve v tej najlepšej časti, keď ma niečo, alebo skôr niečo, vyrušilo. Neváhala som a pozrela som sa na svojho narušiteľa.

Kto iný nad mnou mohol stať, než istý slizolinský princ. Už od nášho prvého ročníka mi ubližoval, urážal ma a ponižoval ma, ale aj cez to všetko, som sa do neho v piatom ročníku zamilovala.

Bolo to nečakane a ani ja sama som si to zo začiatku nechcela priznať, ale keď som videla, ako sa okolo neho pohybujú všetky tie ženy, bola som taká naštvaná, že som rozhádzala celú izbu. Ginny, ktorá o tomto mojom malom tajomstve vedela, sa mi vždy vysmiala do tváre. Vtedy bola jediná, ktorá vedela, že moje city k nemu sú iné ako nenávisť a veľa krát mi o tom hovorila, ale ja som ju nepočúvala. Ale ako čas plynul, tým viac som si tento fakt uvedomovala aj sama. Bola som neskutočne žiarlivá, naštvaná, citlivá na všetko, čo sa toho bastarda týkalo, alebo emočne na pokraji. Úplne vysilená niečím, čomu som sama nerozumela. Proste to prišlo samo a ani neviem kedy. Milovala som ho.