Jednodielovky Dramione

Už navždy

*Túto jednodielovku som napísala už 31. júla 2022. Až doteraz bola na mojom profile zverejnená ako jednodielovka. Rozhodla som sa ho vymazať a dať sem, aby bol rovno v zbierke jednodieloviek.
Takto by som postupne chcela zverejniť aj ostatné moje jednodielovky z profilu. ❤️
+ Berte ohľad na to, že je to jednodielovka písaná už dávnejšie- moje písanie bolo na inej úrovni- a není to to isté, ako iné jednodielovky.
Užívajte! 🥰

****

Vojna sa začala a celé som to odštartoval ja. Zabil som Dumbledora a tým to všetko začalo. Pán zla obsadil Rokfort. Postupne sa zameral aj na iné školy až si získal polovicu Británie.

Po Potterovi vyhlásil pátranie a následne aj odmenu za jeho hlavu. Lenže čo z toho, keď celé zlaté trio sa schováva a nikto nevie kde sú, alebo čo robia? Potter je strašný zbabelec a Weasley zase nenažranec. Jediný kto ich drží pohromade je Grangerová.

Jeho sladká Grangerová.

Keby nemali ju, už dávno ich má Pán zla v svojej moci ako polovicu Británie a následne možno aj Európy. Ale na druhú stranu, Potter je vyvolený. Ak ho neporazí on, nedokáže to nikto. Takže aj keď sa bojím o niekoho do koho som sa pred rokom zamiloval, musím sa s tým zmieriť. Pretože iba tak to skončí a my budeme môcť byť spolu.

Keď ma poveril mojou úlohou zabiť Dumbledora, strašne som sa bál. Áno, ja Draco Malfoy som sa bál. Bál som sa, že to nedokážem. Že na to proste nemám. Bol som emočne na pokraji a nevedel som nájsť únikovú cestu z tej temnoty, do ktorej ma otec zatiahol. Temnota ma pohltila a ja som bol úplne bezmocný. Vlastne aj doteraz som, pretože to čo som zažil a stále zažívam ja, je nič oproti tomu, zo zažívali iný v mojom veku. Moje detstvo bolo tiež dosť na hovno, ale to je teraz nepodstatné.

A potom keď som to už nevedel udržať, musel som to dostať von. Opustené dievčenské záchody boli mojom miestom na odreagovanie. Miesto, kde som bol sám a nemusel som nič predstierať. Miesto, kde som nechal svojim emóciám voľný priebeh. Teda až do tej osudnej noci som si myslel, že je to to najlepšie miesto. A ono aj bolo pretože sa tam toho vtedy odohralo oveľa viac, ako som si vtedy myslel.

Stál som opretý o umývadlo a pozeral som sa na svoj odraz v zrkadle. Preklínal som svojho otca, pretože za to mohol on. Preklínal som celý svoj život a aj sám seba. Došlo mi, že peniaze, bohatstvo, hrdosť alebo pozornosť od iných není všetko. Dokonca som závidel. Závidel som všetkým, ktorí majú normálny a bezstarostný život, pretože taký som ja nemal a ani mať nebudem.

Päsťou som zrkadlo rozbil a umyl som si tvár vodou. Teraz som sa pozeral na sklo, ktoré z toho zrkadla zostalo. Nejako takto sa rozbil môj život. Bol zlomený na milión malých kúskov, rovnako ako ja sám. Nedokážem urobiť vôbec nič aby som uspel. Nemám na to, pretože som proste babrák.

Zaprel som sa rukami o umývadlo. Prečo ja? Prečo práve ja musím byť Malfoy?

Za mnou som počul nejaké zvuky. Už som čakal, že sa odtiaľ bude ozývať ten hlas, ktorý mi hovorí vždy, keď sem prídem, že to bude dobré. Nebude to kurva dobré! Chcem vidieť čo by tá Myrta robila, keby je na mojom mieste!

Každopádne sa vôbec nič neozvalo. Nikto nič nepovedal a už som si začínal myslieť, že mám halucinácie, až kým neprehovorila. Ten hlas by som poznal všade.

,,Draco?" Opýtala sa do priestoru. Nemal som náladu ani silu na to, aby som sa otočil a aby som mohol potvrdiť alebo vyvrátiť moju domnienku, že je to ona.

Počul som neisté kroky a vedel som, že sa približuje ku mne. Nič som nerobil. Stál som tam a prepaľoval som pohľadom umývadlo. Nečakal som, že by sem niekto tak neskoro večer chodil, ale očividne áno. A ak je to tá, ktorá si myslím, tak mi to nesedí ešte viacej.