Jednodielovky Dramione

Jazvy

Táto jednodielovka bola napísaná ešte 15. septembra 2022. Už to bude vyzerať, že sa opakujem, ale opäť: Berte na to pri čítaní ohľad.

****

Dvere s nápisom: Prísne strážené! mala rovno pred nosom. Bolo to tam napísané červeným na bielom. Nevedela čo, alebo kto, ju vo vnútri čaká, ale nemala z toho dobrý pocit.

Bol tu s ňou aj hlavný vedúci Svätého Munga. Ona tu pracovala ako ošetrovateľka. Ošetrovala ľudí s akýmikoľvek zraneniami.

Keď jej dnes Luis- ktorý je vedúci svätého Munga, ako už hovorila-, povedal, že má pre ňu jeden závažný prípad, nemyslela si, že to bude také hrozné. Teda až pokým nestála pred týmito dverami.

Do nich mali totiž prístup len vybraní ošetrovatelia. Ona tam nikdy nemohla ísť a ani to nemala v pláne. Nevedela, čo tam je. Ale bola ochotná to urobiť. Podľa Luisovich slov môže pomôcť iba ona.

,,Ten človek, čo je vo vnútri s nikým nerozpráva," vyrušil ju Luiusov hlas. Bol tam človek? Žiadna príšera? ,,Už od jeho prevozu z Azkabanu s nikým neprehovoril ani slovo. Ak to takto bude pokračovať, budeme ho musieť previezť na liečenie. Možno to nemá v hlave v poriadku."

Hermiona zdvihla obočie. ,,Prevozu z Azkabanu?" Opýtala sa a Luis jej prikývol na súhlas. ,,Ako je možné, že to dovolili?"

,,On mal zmiernení trest. V podstate by sme ho už mohli pustiť, keby sme ale vedeli, že môžeme." Hermiona prikývla. ,,Neprejavuje vôbec žiadny záujem. Vy by ste to mohla zmeniť, Slečna Grangerová." Povedal jej na rovinu.

,,Prečo práve ja?" Opýtala sa na niečo, čo jej nešlo do hlavy už od začiatku.

,,To zistíte keď vstúpite do vnútra. Nechám vám súkromie, ale keby ste čokoľvek potrebovali, stačí zakričať. Bude hneď pred dverami." Hermiona prikývla a zhlboka sa nadýchla.

Otvorila dvere a vstúpila do miestnosti. Všade bola tma. Okná boli zatiahnuté. Všimla si, že na posteli niekto sedí, ale kôli tme, ktorá prevládala nemohla osobu identifikovať.

Vybrala sa teda ku predu. Nie ku posteli, tú obišla, aby sa mohla dostať k oknám. Na chvíľu sa zamyslela. Je tá osoba nejako alergická na slnko? Ak áno, tak to nemohla riskovať. Asi jej len tak nepovie, či môže roztiahnuť závesy. Nuž, bude si musieť poradiť aj v tme.

Pozrela sa znovu na osobu pred ňou. Vôbec nevedela, kto by to mohol byť a možno sa to v tejto tme ani nedozvie. Jedine, že by jej to povedal.

Sadla si k nemu. Pre istotu si sadla asi dva metre od neho. Nikdy neviete, čo človeka, ako je tento vystraší.

,,Povieš mi ako sa voláš?" Spýtala sa potichu a opatrne. Dala mu chvíľu času na odpoveď, ale tá neprichádzala.

,,Povedz mi aspoň jedno slovo." Nezazmenala žiadny pohyb. To tu takto nehybne sedel celý ten čas? A možno si už zvykol. Kto vie čím si prešiel. Veď bol v Azkabane! Ale podľa toho čo jej povedal Luis už nemá právo na väzenie. Takže aj keď nevie, čo urobil, určite to nebolo nejako vážne. Inak by ho nezbavili obvinenia, nie?

,,Mňa sa nemusíš báť. Ja ti neublížim." Pomaly si sadla bližšie. Videla jeho veľké ramená. Takže to bol muž! Alebo nejaká prerastená žena.

Čakala či niečo urobí, ale stále nič. Začala sa obávať, že na toto není vhodná ani ona. ,,Môžem sem pridať trochu svetla?" Márne čakala na odpoveď.

Povzdychla si a znovu sa postavila. Prišla k oknu a roztiahla závesy. Aj ona sama musela najprv zažmurkať a to tu bola len chvíľu. Keď sa otočila, aby zistila, ako je na tom osoba na posteli, stiahol sa jej žalúdok a musela znovu popadnúť dych.