Dievča so skejtom

1

Pov: Lily
Prešli už dva mesiace od začiatku školského roka. Chodím na zdravotnú strednú školu.
Môj bývalý spolužiak Kristián je tiež mojim terajším spolužiakom. Rebeka je moja nová kamarátka a spolužiačka a Dominik tiež. No on je druhák na našej strednej.
Okrem Kika tu chodia ešte štyri moje bývalé spolužiačky, ale každá do iného odboru.
Čo ešte povedať o mne?
No, tak začnem tým, že pijem, fajčím, chodím na skejt spolu s Dominikom, Rebekou a Kikom.
V skejtparku nás zvyčajne otravuje banda Hadi, ktorú tvoria tri dievčatá a štyria chalani. Sú odporní, slizkí, falošní, úchylní a násilní. Sú to tretiaci a štvrtáci z vedľajšej strednej školy. Sú to vandali, ktorí sprejujú hocikde a hocikedy, keď nevidia kameru.

Je nedeľa. Zobudila som sa u Dominika. Jeho som v izbe ale nevidela.
A ja som necítila na sebe oblečenie. Akurát tak spodné prádlo.
Doriti, čo sa v noci stalo?
Snažila som sa rozpomenúť si, no s pamäťou ani nehlo.
V hlave mi trešťalo a v žalúdku som mala vojnu.
Cítila som známu vôňu. Praženica.
Počula som kroky k izbe.
Vo dverách sa zjavil Dominik aj s táckou jedla.
„Dobré ráno dievčatá. Ahoj Lily. "
„ Dobré. " odzdravila som ho. Až teraz som si všimla Rebeku. Tá ešte spala.
„Ako ti je Lily?"
„ Treští mi v hlave a v žalúdku mám vojnu. A kde mám oblečenie ? "
„ Musel som ti ho dať oprať. Daj si moje tričko a tepláky. Chceš nejakú tabletku?"
„ Asi ju budem potrebovať. Ďakujem. A čo som vyviedla?"
„ Len si sa zjebala na zemi pred obchodom a práve tadiaľ prechádzalo asi dvadsať ľudí, potom si sa začala rehotať na celú ulicu, my sme sa pridali aby sme ťa v tom nenechali samu no a potom si ma oprela o strom a snažila sa ma znásilniť, no ale nenechal som ťa lebo som pri sebe práve nemal kondom"

Započula som zvonenie mobilu.
Bolo to blbé, lebo všetci traja máme rovnaké zvonenie. Povinne. Bola to výzva, keď niekto si nastaví iné zvonenie, musí kúpiť všetkým trom jedlo. A to ani jeden z nás nechce.
Nakoniec je to môj. Volala mi mama.
No keď som telefón zobrala do ruky, telefón prestal zvoniť. Tak som musela mamu tentoraz vytočiť ja.
„áno mami?"
„príď už domov. Musíš sa ísť baliť."
„prečo?"
„dnes po teba príde otec z Argentíny. "
„ čože ?! Ja nechcem. Chcem ostať tu!"
„ nemáš na výber . "
„ako to?"
„ príď domov a všetko ti vysvetlím."
Položila som.
Sadla som si na posteľ s kamenným výrazom.
„ čo sa stalo? Prečo sa tak tváriš ? Čo odchádzaš alebo čo ? "
„ mm...mam ísť domov a musím sa baliť . Odchádzam do Argentíny . Ale ja nechcem! Chcem ostať tu! S vami! Tam nikoho okrem otca nemám. A ani neviem kto je môj otec . Videla som ho len na fotkách . "
„ budeš mi chýbať, veľmi, ani nevieš ako. Nedá sa niečo urobiť aby si ostala? Nechcem o teba prísť zlato. " áno, chodím s Dominikom. Oh. Je zlatý. Nechcem od neho odísť.
„Aj mne budeš chýbať.
Prišla mi nejaká správa . Neznáme číslo    Ahoj kočka
Čau ? Kto si ?
Tvoj brat.
Nevymýšľaj si. Ja žiadneho brata nemám ! A inak by si ma nenazval kočka.
Tak tomu never.

Odložila som mobil.
Ja mám brata?
Prečo mi o ňom mama nikdy nepovedala ? Prečo mi to tajila? Prečo by nás delili? Prečo nebýval s nami?

Dominik s Rebekou ma odprevadili domov, samozrejme na skejtoch.
Po ceste sme stretli Kika. Povedala som mu že sa sťahujem a že už nebudem chodiť sem do školy . Zatváril sa smutne.
Tak som sa s ním rozlúčila naposledy. Tak sme s ním fajčili a pili Vodku. Jedna fľaša na štyroch.
Keď sme boli pred domom, Dominik ma naposledy pobozkal, s Rebekou som sa naposledy objala.
Prišla som domov. Cítila som síce ten alkohol ale snáď to nebolo tak vidno. Až na tie oči.
„Lilith!"
„Áno? " prišla k dverám mama keď som si vyzúvala tenisky.
„ Čo to máš na sebe a kde máš svoje veci?"
„ Mala som mokré veci tak mi Dominik dal svoje veci. Keď večer pršalo tak sme zmokli a nevysušili sa mi veci. "
„Choď sa baliť . O chvíľu príde tvoj oco. Nech si zbalená keď príde . A niekoho so sebou zoberie. " môjho brata?
Radšej som na to nič nehovorila, ale išla som si zbaliť veci. A čo skejt? Ten musím nechať tu?
Beriem si jedny modré rifle, zelené joggery, čierne joggery, sivé tepláky, sivú mikinu s kapucňou, hnedú mikinu na zips, nejaké tielka, tričká s krátkym rukávom, vans tenisky, zelené Air Jordany, asi päť párov ponožiek, korektor, hubku na korektor, maskaru, gél na obočie, peračník...
Započula som práve zvonček alebo sa mi to len zdalo?

„Ahojte. Poďte ďalej."
Išla som aj s kufrom po schodoch, pozriem do dverí a tam vysoký muž a chalan v mojom veku. Ten muž je asi môj otec a ten chalan, žeby to bol ten môj  "brat"?
„Ahoj. " prehovoril ten chalan.
„ Čau."
„ Lily, tak už si zbalená . "
„ No hej, to sa tak tešíš že idem odtiaľto niekde do cudziny? "
„ nebuď drzá. Musíš tam ísť. Nemal by sa tu o teba kto starať. Lebo mám rakovinu a už mi nezostáva veľa času. "
„ Ty si môj otec?" spýtala som sa ho.
„ Áno. Je to tak vidno?"
„ Snažíš sa byť vtipný ?"
„ ako sa to rozprávaš ?" kričala po mne mama.
„ Užívam si život, zrazu mi povieš že sa sťahujem, nemám na výber a ty sa pýtaš prečo sa takto rozprávam ? Ty ani nevieš aká som tu šťastná. Mám tu kamarátky, frajera, úžasný život a mám odísť ? Tebe sa to možno mami zdá ľahké, lenže nevieš ako sa cítim ja. "
„ Si docela rebelka." povedal mi ten chalan, ja som sa naňho len falošne  pousmiala akože to nie je vtipné.
„ Ja ťa chápem Lily, ale musíš odísť ."
„ nie mami, ty ma vôbec nechápeš...
¿Por qué yo?"
„ No losé. " odpovedal mi ten otravný komentátor môj asi brat .