Dievča so skejtom

10.

Ol: Ale čauko Adamos. Prečo si svoju sestričku nechal ísť samu do riaditeľne keď si mal ešte kopec času? Som išiel namiesto teba ja.
A: čaves bro. Takže sa už poznáte.
Ol: kedy si mi chcel o nej povedať?
A: dnes. A viem o nej od soboty, takže ju dlho nepoznám. Že Liluška?
L: samozrejme Adamiček.

Nenávidím, keď ma niekto nazve Liluška. Tak som mu povedala Adamiček.

A: tak ma už ani raz nenazvi!
L: tak ty mi nehovor Liluška!!!

Ol: Lili? Pôjdeš s nami dnes von?
L: hej, pôjdem, pôjde aj Nikki?
Ol: asi hej.
A: fakt? Lilita! Prečo sa na ňu tak viažeš? Prečo sa na ňu pýtaš? Sú tam aj iné baby, než ona!
Ol: furt ju tak nenávidíš?
A: ide po Lilit! Tak stokrát hádaj! Teraz ju neznesiem oveľa viac!
L: Adam! Stačilo! Nehovor tak o nej!
A: áno, ešte si ju aj zastávaj! To mi ešte chýbalo!
Ol: no a čo Adam? Čo ti na nej tak vadí? Že ide po Lili? A čo? Nie je to tvoja vec, s kým sa Lili chce baviť. Vadilo by ti keby spolu boli? Čo by sa zmenilo keby spolu začali chodiť?
A: všetko.
L: a čo je podľa teba všetko?
A: že by som sa jej nezbavil, bola by si s ňou 24/7, bola by u nás nonstop.
L: a predtým ti na nej čo vadilo?
A: no...
Ol: Adam bol-

Adam mu dlaňou prekryl ústa.
Nechápala som. Adam bol-  do nej? Bol
L: počkáááť, to sa mi nezdá. Adam bol do nej? Nikki ťa odmietla a kvôli tomu ju nemáš rád?
A: nieeeeee... neviem čo to Oliver trepe.
L: hej? Tak aký je potom dôvod?
Ol: ale hej, je to pravda. To ešte vtedy Adam to o nej ešte nevedel. Až keď ho odmietla.
L: neverím. To kedy bolo?
Ol: pred pol rokom.
L: Gratulujem Adamko. Za to si sa na ňu nahneval a nemáš ju teraz rád. Vtipné.
A: ty keď s ňou budeš chodiť, tak neviem ako to skrátka bude. Bude u nás stále.
L: veď ale ty už frajerku máš. Tu Sabrinu či ako sa volá. Tak aký je v tom problém?
A: no vieš, my chalani niekedy nestratíme city k jednej, ani počas vzťahu s inou.
L: takže si stále do nej?
A: nie, to nehovorím, ja len že vždy tam niečo ostane, niečo čo sa nedá opísať.
L: takže jednoduchšie povedané, stále k nej niečo cítiš.
A: ani nie, je to len zložité. Veľmi zložité.
Ol: ide profča. Už aj sedem minút mešká.

Po hodine sme sa presunuli do inej učebne. Nebolo to ďaleko od miestnosti, kde mi majú dať knihy.
Tak tam so mnou Adam išiel. Keď som dostala knihy, išli sme do učebne, mali sme mať fyziku. Prečo fyzika? Nenávidím ju. Mali sme ju s celou triedou našou.
Takže aj s Nikki.
Prišli sme do učebne, Nikki tam už bola.
Už z dvoch metrov ma pozdravila:
N: ahoooj.
L: ahooj.
Sadla som si k nej, Adam k Oliverovi.
A: čau. - *Adam pozdravil Nikki
N: čau.
Nikki odzdravila naspäť.
N: a čau Ol.
Ol: čauko
N: pôjdeme aj dnes von, že?
L: ja teda určite. Aj Adam určite rád pôjde, že? Adam!?
A: no jasné že pôjdem. Koľko fľašiek máme? A krabičiek?
Ol: z domu môžem priniesť jednu fľašu. A cigy kúpim po škole alebo cez voľnú.
A: cez voľnú ideme na obed.
Ol: ja som sa z dnešného odhlásil, by som sa z toho pozvracal. Takže radšej si niečo pôjdem kúpiť.
A: kúp aj mne cigy a žrádlo.
Ol: eee... kúp si sám. Vlastne nemôžeš, nevyzeráš ani na dvadsať. Nepredali by ti. Fajn, kúpim ti, ale skús si niekedy aj sám zohnať.
A: dík bro.
Ol: ale prachy mi vrátiš.
L: Adam, ale je ti jasné že aj mne z nich dáš, že?
A: čo prosím? No tak s tým sa rozlúč.
Ol: Vieš čo Adam? Fajn, nedáš jej z nich, tak jej kúpim ja. Zadarmo.
A: to nie je fér. Poznáš ju hodinu. To akoby si kupoval cudziemu.
Ol: ale už nie je cudzia. Je to tvoja sestra, naša nová parťáčka, tak čo? Žiarliš?
A: čo? Ja a žiarliť? Choď s tým do riti Oliver.

Práve sa do triedy nahrnuli ostatní študenti a nerobilo mi to moc dobre.
Nemám rada toľko ľudí v jednej miestnosti, ten vydýchaný vzduch, hrkot, krik. Vždy mi býva vtedy tak divne. Zle. Akoby som mala odpadnúť alebo niečo.
Ani tentoraz to nebolo inak.
Nikki si očividne všimla že nie som úplne v pohode.
N: Lili? Čo sa deje? Čo ti je?
L: nič, v pohode...
N: je ti zle?
L: nie že zle, len tak divne.
N: jedla si ráno niečo?
L: hej.
N: a koľko? Čoho?
L: nie veľa, ale ani málo. Cereálie s mliekom.
N: a máš niečo na desiatu? A vodu?
L: otec mi niečo urobil na desiatu.

Vytiahla mi desiatu z tašky.
N: daj si.
L: nie som hladná.
N: tak sa aspoň napi.
L: to nepomôže.
N: ako to vieš?
L: už sa mi to pár krát stalo.
N: tak čo ti pomôže?
L: neviem.

N: Adam?
A: Hm?
N: S Lili niečo je. Ako prišli ostatní, tak jej je divne.
A: nech sa naje alebo sa napije.
N: hovorí, že to nepomôže.
A: tak neviem, nech si dá cukrík,
N: keď myslíš

N: Lily? Máš v taške nejaký cukrík?
L: neviem, pochybujem.
N: takto sa nezvládneš sústrediť na učenie. Čo ti pomohlo?
L: nič.
N: ako dlho to trvalo?
L: neviem, nedokázala som vnímať čas,
N: to znie akoby si bola nafetovaná. Čo si fetovala? Prečo si aj mne nedala?
L: neviem, možno v tých cereáliách niečo bolo.

Profesorka prišla do triedy.