Dievča so skejtom

23

Pohľad Lili
Po tejto hodine máme obedovú prestávku. To znamená že musím ísť s ostatnými a musím niečo zjesť.

Zobudilo ma zvonenie na prestávku. Porozhliadla som sa okolo seba a vedľa mňa bola Nikki.
Začala mi baliť veci do tašky a ja som len nechápavo pozerala, čo sa deje.

N: Čo je? Čo sa deje? Len ti balím veci do tašky.
L: vidím. Ale nie som neschopná. Dokázala by som to urobiť aj ja.
N: len som chcela pomôcť. Zdvihni sa a ideme ku skrinkám. Tašku ti beriem ja.
L: netreba. Zoberiem si ju.
N: ja ti ju zoberiem. A bodka.
L: zoberiem si ju ja! Nie som postih. Ruky mám, nohy mám, hlavu a jej orgány mám, mám všetko čo má normálny človek.

A: hej! Vy dve! Nehádajte sa!
L: že to hovoríš práve ty, čo sa veľmi rád hádaš.
A: hádate sa ako deti o hračku. Príde mama a nebude ju mať ani jedna z vás.
L: a ty si akože tá mama, hej?
A: tak nejak.
L: dobre mamička. Zober mi moju tašku. Mám v nej tri tony kameňov. Je to veľmi ťažké.
A: áno, Liluška. Samozrejme, že ti ju odnesiem.

Za to Liluška som ho kopla na citlivé a velmi bolestivé miesto u mužov. Tak mu treba! Vie, že mi tak nemá hovoriť.
A: to si nemusela.
L: ale áno, musela. Aby si vedel, že mi tak nemáš hovoriť. Takto to bude zakaždým, keď ma tak nazveš.
A: nemohla si slabšie? Rozdrtila si moje budúce deti.
L: aspoň sa nebudú rodiť takí blbci ako si ty.
A: to bolo kruté.

N: zoberiem ti tú tašku ja!
L: Faaaaajn! Nebudem sa hádať ešte aj s tebou!
N: no vidíš. Šikulka.

Akurát som z diaľky zazrela Jennie s Jimminom, ktorí vstupovali do školy.
N: Lili? Čo budeš jesť?
L: neviem, nie som hladná.
N: Liliiiiiii...keď nie kvôli nám tak aspoň kvôli sebe.
L: už dnes ráno som zjedla veľa a vieš kde to skončilo.
N: no ale vyvolala to biológia. Nie?
L: to hej,
N: tak?
L: no faaaajn. Dám si niečo, ale len trochu.
N: no vidíš že to ide.
L: ale keď mi bude zle, nebude to moja vina.
N: viem. A bude ma to zožierať do konca života. Áno, uvedomujem si to. Ale tak či tak by si musela niečo zjesť.

Je: Ahoj Lili, Ahoj Nikki.
N: Čau
Je: Čo je tvojmu bratovi, Lili?
L: neviem. Nekopla som ho medzi nohy.
Je: síce jeho poznám už dlho a teba krátko, ale čo ti urobil?
L: chcel mi zobrať tašku aj keď ja mám svoje ruky. Zdravé ruky.
N: no, ono to bolo skôr tak, že ja som chcela poniesť Lili tašku, no ale chcela si ju odniesť sama, ja som namietala, Adam si to všimol a začal trepať hovadiny že sa hádame ako malé deti o hračku tak sa hral na mamičku. Lili mu teda dala tašku a Adam ju nazval Liluška, no a potom nasledovala rana tam.
Je: on ťa neprestane provokovať, Lili, že?
L: bohužiaľ asi nie.
Je: veď uvidí. Pabo.

Nepotrebné veci som si teda odložila do skrinky a ostatné som si zobrala so sebou. No to by nebola Nikki keby mi tašku nezobrala skôr, ako sa otočím od skrinky.