Dievča so skejtom

25

Pohľad Jennie
To ako som otvorila dvere od dámskych toaliet mi skoro privodilo malý infarkt.
Lili sa tam objímala s Niki.
Akoby sa moje srdce rozletelo na milión kúskov.
Pozreli sa hneď na mňa a ja som tam zostala stáť ako obarená.
Nevydržala som to a odišla preč z reštaurácie.
Nikto za mnou nekričal moje meno. Nanešťastie začalo silno pršať a ja som mala len tričko a mikinu, plus tenké šušťákové gate.
A bez dáždnika.

Nevedela som kam mám namierené, ale utekala som hocikde.
Chcela som byť sama.

Prečo mi ju chce Niki zobrať?
Prečo?

Počkať. Vážne teraz žiarlim????
Nieeeeee... ja a žiarliť? To nejde dokopy.

Začal mi zvoniť mobil a ja som sa od zľaknutia mykla.
Nemala som náladu ani energiu sa pozrieť kto mi volá.
Za minútu som mala asi päť zmeškaných hovorov.
Nakoniec som zdvihla až Jimminovi. Pred ním mi volala Nikki, potom Lili a Adam.
Ji: Jennie???
Je: Hm?
Ji: kde si? Si v pohode?
Je: neviem.
Započula som tam hlas Lili.
L: Jennie? Stalo sa ti niečo?
Je: som v pohode. Nič mi nie je.
L: Povedz pravdu.
Je: Lili? Nestretneme sa len my dve?
L: fajn... len neviem kde si.
Je: pri... anime obchode...Jimmin a Adam vedia kde to je.
L: fajn.

Pohľad Lili:
Zaviedli ma teda za ňou a sadla som si k nej na lavičku.
L: Čo som urobila?
Je: ty ani nič, len...
L: len čo?
Je: len som nečakala že sa budete takto objímať.
L: o nič nešlo, len sa spýtala či chcem objatie.
Je: a odo mňa objatie nechceš?
L: nooo... ak by som mohla
Je: tak ma objím.
L: najprv ty mňa.
Tak nakoniec ma objala Jennie.

Išli sme potom do anime shopu, kde si Jennie vybrala niečo z Demon Slayer a neskôr do obchodu, kde mi kúpila Boba tea.
Vrátili sme sa spolu do školy, kde už ostatní boli.
Šla ma ešte odprevadiť k triede, kde sme mali mať hodinu.
Predtým než odišla do svojej triedy mi jej dlaňami chytila líca, zapozerala sa mi do očí a povedalala mi že som roztomilá.
Moja červeň v tvári sa predpokladám že nedala prehliadnuť.
Je: Zase sa červenáš.
Chvíľu som bola ticho, zahľadená do jej hnedých očí, až ma prebralo zvonenie na hodinu.
L: mala by som už ísť....takže...
Je: Pá.
L: pa.

A odišla som do triedy. Sadla som si na posledné voľné miesto vedľa Niki a buchla som si hlavu o lavicu pred sebou.
Čo to so mnou robia? O čo im ide?
Prečo obe vyzerajú akoby sa o mňa hádali alebo sa vsadili ktorá ma prvá zbalí? Ale prečo? Zabudli na to, že niesom homo?

Ešte skôr, než prišla učiteľka na hodinu, som zaspala. Do konca hodiny ma nikto nezobudil, za čo som im vďačná.

Zobudil ma až ten odporný a zároveň úžasný vynález- zvonček, ktorý oznamoval konce a začiatky vyučovacích hodín.
No zvonenia na prestávku som sa tak zľakla, že mnou poriadne myklo až som si zase buchla čelo o lavicu.
N: Lili? V pohode?
L: huh?
N: si v pohode?
L: hej, jasné. Heheeee...
N: spala si ako zabitá. Učiteľka na teba kričala a ty nič. Prikázala mi, aby som tebou zatriasla, tiež nič, tak to nechala tak.
L: ouuu, ahaa.