Dievča so skejtom

15

J: Aish, Lili. Prečo toto robíš?
L: čo robím?
J: ty dobre vieš.
L: neviem, ale fajn.
J: nechaj tak. Je ti zima?
Spýtala sa, pretože videla, že sa úplne trasiem.
L: no hej, trochu. Ale to zvládnem nejako domov.
Jennie si dala dole bundu a dala mi ju na plecia.
Pousmiala som sa.
L: to si nemusela. Ale ďakujem.
J: aby si nebola chorá.
L: budeš chorá ty.
J: nevadí.

Začalo mi byť zle. Chytila som si brucho, aj keď som vedela, že to nepomôže.
J: je ti zle?
Prikývla som.
Nejako sa mi podarilo zájsť ku kríku, na ktorý som hodila obsah môjho žalúdku.
Alkohol a všeličo iné plus to keď nejem, čo znamená že mám prázdny žalúdok.
J: Lili, vždy keď niečo zješ, ti je zle?
Prikývla som.
L: ale väčšinou keď si dám viac, než dokážem .
J: koľko dokážeš zjesť naraz?
L: ak by to bolo dokopy, tak ako 50 gramový keksík.
J: to je dosť málo. Berieš nejaké lieky?
L: nie.
J: ani vitamíny?
L: nie.
J: Lili, pozri. Musíš jesť. Možno keby prestaneš piť alkohol tak by ti nebolo takto zle. Aspoň to skús.
L: budem sa snažiť.

Držali sme sa s Jennie za ruky- len ako kamošky. No bolo to také iné, zvláštne.
V tom momente ma napadlo niečo šialené. Príšerne šialené.
Neviem čo mi to vošlo do hlavy, no zastavila som, vytiahla som sa na špičky, dala som jej pusu na pery a rozutekala sa bohvie kam.
Jennie tam asi päť sekúnd stála ako stĺp, že si ani nevšimla, že som zmizla. Skryla som sa za nejaký krík, nech na ňu vybafnem.
Po asi piatich sekundách začala kráčať a volať na mňa menom. Neozývala som sa.
Zozadu som sa začala približovať a vyskočila na jej chrbát. Rukami som sa pridržiavala okolo jej krku a nohy som mala obtočené okolo jej tela.
Samozrejme, zľakla sa až tak, že nadskočila. Začala som sa rehotať na celú ulicu.
O necelých 7 minút sme boli pred domom.
Zazvonila som na zvonček pri bránke, pretože ešte nemám vlastné kľúče od bránky a od domu.
O chvíľu sa bránka otvorila a vstúpili sme na dvor. Ja som bola stále na jej chrbáte a tak ma preniesla až k dverám, kým otec po našom klopaní na dvere neotvoril. Videl, ako ma drží, pozrel sa nechápavým pohľadom na nás. Zoskočila som jej z chrbátu a vošli sme dnu. Jennie pozdravila môjho otca, vyzula si tenisky, to isté som urobila aj ja a išli sme do izby.
J: Lili?
L: hm?
J: nie si unavená?
L: ani nie. A ty?
J: iba trochu. Ale ty by si mala niečo zjesť.
L: nieeee... nejsom hladná.
J: musíš jesť. Čo máš najradšej?
L: neviem.... chcem spaaať.
A v momente ako som dokončila vetu, som zaspala.