Dievča so skejtom

9

Pov Lily
Už ma nebaví počúvať jeho sprosté reči. L:Viem čo chcem a čo nie! Viem čo je správne a čo nie! A všetci robíme niečo, čo je nesprávne! Tak buď už ticho Adam!
A: Kľud Lily! Nemáš sa rozčuľovať.
N: Adam, ale Lily hovorí pravdu.
A: tu máte ten kebab.

A potom som už len počula za ním tresknutie dverí.

Zmyla som si ešte penu z vlasov a následne sa osušila. Vyšla som zo sprchy s uterákom okolo tela a zbadala Nikki ako sa rýchlo otočila. Ja som sa zľakla a ten uterák mi nanešťastie spadol. Argh!
Rýchlo som si ho zdvihla zo zeme, no asi neskoro. Nikki sa neskutočne červenala, bola ako paprika.
N: prepáč, nevedela som že si už vyšla zo sprchy, len tu zavadziam.
L: eeee.... Nie, to je v pohode, mala som povedať že idem zo sprchy.
N: máš peknú postavu. Ale mohla by si ešte pribrať. Ak sa ti to podarí.
L: veď budeme mať kebab.
N: no hej, ale bribrať sa ti nepodarí z jedného kebabu. Musíš jesť viac. Postupne. Začneš od jedla v menšom množstve a postupne budeš pridávať. Chápeš?
L: hej, chápem. Len či mi bude chutiť jesť.
N: bude ti chutiť jesť. Ja to zariadim.

Začali sme jesť. Keď som mala asi polovicu kebabu zjedenú, cítila som, že viac do seba nedám, inak sa povraciam.
N: prečo už neješ?
L: už nevládzem. Nedokážem to zjesť. Potom by mi už bolo zle.
N: Aha. Tak ale ako chceš začať postupne pridávať množstvo? Keď ti stačí polovica kebabu.
L: tak neviem ?! Nemôžem za to! Keby som si dala ešte kúsok, tak by mi začalo byť znova zle. A to vážne nepotrebujem. Ja by som rada zjedla viac, ale nevládzem už ďalej jesť. Skratka mi to proste nejde zjesť viac.
N: prepáč, tak som to nemyslela. Vážne. Nechcela som. Ale skús jesť aspoň trikrát za deň. Pomôže ti to. Ver mi. Sestrenica mala tiež anorexiu a to ju vyliečilo keď začala jesť malé množstvo ale viac krát do dňa. Skús to aj ty. A keď to nepomôže, tak neviem. Ale skús to aspoň. Prosím.
L: no tak dobre. Skúsim.

Začala som byť unavená a moje viečka sa zatvárali.
N: si unavená?
L: no... hej, ale to je v pohode. Kľudne ešte ostaň.
N: mala by som už ísť, zvládneš to tu sama? Nechcem tu zavadzať.
L: nebudeš zavadzať. Ale asi to tu zvládnem sama.
N: asi? Lili, je ti niečo?
L: no... nie...
N: nechcem ťa tu teraz nechať samu, keď musím ísť domov, bez dozoru. Mal by byť niekto pri tebe.
L: netreba. Pôjdem spať. Tak sa mi nemá čo stať. Zvládnem to tu. Neboj.
N: tak fajn, ale ak by ti niečo bolo, kľudne mi napíš, alebo zavolaj. Alebo niekomu. Nechcem aby sa ti niečo stalo.
L: dobre. Pa.
N: pa.

Pov Nikki
Preistotu som išla za Adamom.
Povedala som mu že mal by ešte párkrát skontrolovať Lili. Aby sa jej niečo nestalo, keďže nevyzerá žeby bola úplne zdravá a žeby to tam zvládla sama. Bála som sa o ňu. Predsalen, začínam k nej niečo cítiť, je to síce skoro, ale srdcu nedokážeme rozkázať.

Pov Lily
Je od Nikki milé že tu so mnou bola a že sa o mňa bojí a starala sa o mňa.
Začali sa mi po chvíli opäť zatvárať viečka a o necelých päť minút som už spala.

Ráno mi budík zazvonil až tak hlasno, že som sa mykla.
Obliekla som si niečo, čo mi večer Nikki vybrala na dnes.

Chcela som ísť do kúpeľne si dať aspoň korektor a maskaru, lenže bol tam Adam.

Och. Tak fajn, idem sa najprv naraňajkovať, aspoň cereálie s mliekom.
L: čau oci.
O: ahoj. Čo si dáš na raňajky?
L: cereálie s mliekom. Nechcem nič ťažké.
O: budeš hladná. Ešte by si v škole odpadla,
L: nie, neboj, je mi lepšie.
O: ale musíš jesť. Do školy ti pripravím desiatu.
L: no tak fajn. Ale neslubujem že to všetko zjem. Bolo by toho na mňa naraz veľa.
O: fajn.

Vytiahla som z poličky misku, z chladničky mlieko a zo skrinky cereálie.
Som ten typ, čo si dá do misky najprv mlieko, potom až cereálie. No a ešte som si zobrala lyžicu a sadla si k stolu.
Najedla som sa a šla do kúpeľne, keďže za ten čas už Adam vyšiel.

Dala som si len korektor a maskaru. Plus nakoniec kajalovou ceruzkou som si urobila jemné linky.
Umyla som si ešte zuby a šla sa obuť. Dala som si čierne converse tenisky a na vrch ešte bundu.
Adam meškal. Dnes nás vezie do školy oco.
Po chvíli, keď už sme boli ja a oco nachystaní, Adam prišiel a nachystal sa aj on.
No a mohli sme vyraziť.

Cesta trvala asi päť minút. Keď sme vystúpili, šli sme rovno do budovy. Adam išiel do triedy a mňa tu nechal samu. Samu na chodbe, kde nikoho nepoznám a navyše to tu vôbec nepoznám, takže očividne zablúdim.
Ja toho Adama asi zabijem raz!!!
Pozerala som popri chôdzi niekam do blba a do niekoho som kvôli tomu narazila.
L: Ou, prepáč, ja...jaaa
?: v pohode. Teba som tu ešte nevidel. Si tu nová, že?
L: hej, som tu nová. Brat sem chodí ale išiel do triedy a mňa tu nechal na pospas osudu.
?: inak, ja som Oliver. Som v prvom ročníku.
L: Lilith. Tiež prvý, aj môj hnilý brat.
Ol: Aha. Počkať. Nemala by si ísť do riaditeľne pre rozvrh a knihy?
L: no hej mala. Už som tam mohla byť keby ma tam môj brat odprevadil.
Ol: zvoní až o deväť minút, mali by sme to stihnúť ti vybaviť. Síce knihy možno až po hodine, keďže o chvíľu zvoní a by si si ich nestihla vyzdvihnúť, ešte nájsť učebňu. Ale pomôžem ti s tým.
L: tak...ďakujem.

Tak o chvíľu sme boli pri riaditeľni. Zaklopali sme a riaditeľ nás pustil dnu.
L: D-dobré ráno.
Ri(riaditeľ): Dobré ráno. Slečna Lilith Parkerová? Uhádol som?
L: á-áno, to som ja.
Ri: Dobre, sadnite si.
Ri: rozvrh ti hneď dám, po učebnice si pôjdeš cez prestávku, mohol by ti tuto Oliver ukázať, kde si pre ne pôjdeš. Oliver, prosím, urob mi takú láskavosť.
(Riaditeľ mi dal medzitým rozvrh. )
Ol: jasné.
Ri: ďakujem.
Ol: za málo.
Ri: môžte ísť. A dovidenia.
Ol+L: Dovidenia
L: a ďakujem.
Zavreli sme za sebou dvere.
A šli sme nájsť najskôr moju učebňu. Cestou sme sa rozprávali.
Ol: takže ty si Parkerová? Sestra Adama Parkera?
L: hej, presne, poznáš ho?
Ol: jasné že ho poznám, všetci ho poznajú. On ti ma nespomenul? Tvoj brat je teda riadny kretén.
L: vy sa bavíte?
Ol: hej, predstavil ti vlastne niekoho?
L: hej, Samuela, Nikki, Jennie, Laura, Sarah a pár ďalších.
Ol: kretén, ich už poznáš, ale mňa až teraz! To si s ním vybavím.
L: aj s nimi sa bavíš?
Ol: jssne, chodím s nimi piť, fajčiť a tak. Piješ?
L: jasné že hej, aj fajčím.
Ol: vitaj v našej parte menom Blbci.
L: naša parta má aj názov?
Ol: hej, ale neoficiálna. To len my sa nazývame blbcami. Tvoj brat je kráľ blbcov. Nič v zlom. Haha
L: haha, okej.
*Prišli sme do učebne.*
Všimla som si v učebni Adama sedieť v poslednej lavici pri okne. Pred ním bolo miesto voľné.
Sadla som si teda k Adamovi. Oliver pred nás na to voľné miesto.