Dievča so skejtom

29.

Musela som sa ísť najesť, lebo vraj to stále odkladám. Nie som hladná, ale dúfam, že stačí, keď si dám len štvrtinu rohlíku. Na viac sa asi necítim.
Vošla som do kuchyne, kde bol aj Adam s otcom.
- Čaute. -
- Ahoj, Lili. Ako bolo? Zabavili ste sa?-
- Hej. -
- Čo si dáš na večeru?-
- Niečo málo. -
- A čo?-
- rožok asi. -
- No dobre. Ja už pôjdem pomaly do postele, dobre? Tak sa majte. Ale nebuďte dlho do noci hore, fajn?-
- Anoooo, čau.-
Z chlebníku som vytiahla rožok, ktorý som si prekrojila na polovicu a tú jednu polku som si ešte rozkrojila na ďalšiu, dala som si na to maslo a odkusla si z toho.
Samozrejme, že mi začalo byť trochu zle.
Mala som chuť ten rožok odložiť.
Aj som ho odložila, na dosku. 
Oprela som sa chrbtom o linku rukami a začala som zhlboka dýchať.

- Hej, Lili, zase ti je zle?-
- Hm. -
- z množstva že raz si si odkúsla? -
- No a?-
- Lili, mala by si sa ísť liečiť. Toto fakt nie je zdravé.-
- nemôžem za to, že mi je zle! -
- nemala si začínať s nejedením. -
- Začala som a keď som chcela prestať, tak mi to nešlo. -
- Vypni si na zajtra budík. -
- A to už prečo?-
- Nepôjdeš do školy. Pôjdeš k lekárovi a bodka. Takto to už ďalej ísť nemôže, Lily. Nedostaneš do seba ani hlt a bude zle. Ako tak môžeš žiť, Lily? Ja nevydržím niekedy ani tri hodiny bez jedla. Ako môžeš ty vydržať bez jedla aj dni? -
- Adam. Nejak to začalo. Začala som jesť postupne menej a menej až doteraz. -

Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Asi chcel na to niečo povedať, no premohol sa.
- A zajtra k žiadnemu doktorovi nepôjdem. -
- To chceš, aby som ho zavolal sem?-
- To by si neurobil. -
- Ver mi, že urobil. -
- Neurobil. Neverím. -
- Tak never, ale aj tak to urobím. -
- Ty vymyslíš všetko, aby si ma donútil ísť na vyšetrenia, že?-
- Uhádla si. -
- A ty si krutý. -
- Nie som krutý, Lily, len ti chceme pomôcť. -
- Som len strata času. Nemíňaj svoj drahocenný čas volaním lekára sem alebo tam. -
- Lily, toto nehovor. Nie si strata času! Ako ťa to mohlo dočerta niečo takéto napadnúť??-
- radšej ten čas využi na to, aby si išiel s partiou von. A nie so mnou k doktorovi alebo volaním mu kvôli mne. -
- Aj tak nie si strata času! Lily! Prestaň tak o sebe hovoriť! Rozumieš??-
- Fajn, sorry, idem do izby. -
- Si v pohode?-
- hej, len som už unavená. -
- Nepotrebuješ podporu? -
- ale prosím ťa. Mám vlastné nohy, ktoré mi ešte slúžia. Nie som stará babka u barlí. -
- ja len tak, lebo si bledá ako stena, nevyzeráš dobre. -
- Som živá. -
- vidím. Ale vyzeráš ako zombie alebo bledá ako upír. Až na to že obe monštrá jedia, či už mozgy alebo v podstate pre upírov krv je jedlo, je tam nejaká výživa. -
- O čom to kurva trepeš? Daj mi už pokoj s tými debilinami, a nechaj ma ísť v kľude do svojej izby. -
Necítila som sa zrovna najlepšie, ale povedala som si, že to vydržím, kým prídem do izby.

No očividne som klamala samu seba. Už po pár krokoch som cítila, ako sa mi zahmlieva pred očami a potom som videla tmu.

Pov Adam
Videl som, ako sa zastavuje a pomaly sa rúti na zem. Našťastie nebola tak ďaleko, no kým som k nej prišiel, bola na zemi.
Nevedel som, čo mám robiť.
Mám zobudiť otca alebo mám zavolať záchranku?
Skôr než som stihol niečo urobiť, otec otvoril dvere od spálne a išiel za nami.
- Čo to tak buchlo?-
- Lily odpadla. -
Rukami som si vošiel do vlasov a zaťahal za ne. Bol som v šoku. Nevedel som, čo robiť. Bál som sa s ňou nejako pohnúť. Nechcel som jej ublížiť. Už aj tak je priveľmi krehká.

- volaj záchranku. -
- Fajn. -

Z vrecka mikiny som vytiahol mobil a vytočil záchranku.
Povedal som im všetko a otec začal postupovať podľa pokynov záchranárov cez telefón.

O chvíľu bola záchranka tu.

Vo vrecku v Lily mikine začal zvoniť mobil. Vytiahol som ho a pozrel sa na displej.
Niki.
Nádych. Výdych.
Zodvihol som hovor a ozval sa.
- Áno? -
- Adam? Prečo máš jej mobil? Nehovor mi, že tá záchranka, ktorá išla po ulici, išla k vám pre Lily. -
- Lily odpadla. Ak prídem zajtra do školy, všetko vysvetlím. Čau. -
- Hej, počkaj! -
- Čo chceš??-
- Bude v pohode?-
- Dúfam, že hej. Keď prišla domov, išla si dať rožok, raz si odhryzla a začalo jej byť zle. Takže len tak ľahko sa z toho nedostane. -
- kedy končia návštevnícke hodiny?-
- Neviem, ani neviem kde pôjde. -
- Tak mi aspoň zajtra dáš vedieť? -
- Uvidím. Čau. -
- Hm, čau. -

Rozhodol som sa, že zavolám Jimminovi.
- Haló? -
- Čauko. Je tam s tebou Jennie? -
- Nie, ale môžem ju zavolať. O čo ide? -
- O Lily. Zajtra nepríde do školy, je u nás záchranka. Odkáž Jennie, nech sa nestrachuje o Lily keď zajtra Lily nepríde do školy. Povedz len jednoducho, že odpadla a asi pár dní sa tam zdrží. -
- Je v pohode? -
- No neviem, uvidíme, čo nám povedia lekári. -

- Jimmin? S kým voláš? -
Ozvala sa v pozadí aj Jennie.
- S Adamom. Ale nemá dobré správy. -
- Stalo sa niečo Lily?-
- Odpadla.  -
- ČOŽE??? Volali záchranku? -

- Jimmin, daj jej svoj mobil, vysvetlím jej všetko. -
- fajn, bracho. -

- Jennie?-
- Adam. Povedz mi všetko. -
- Noo, boli sme u Sama, Lily tam zostala ešte chvíľu s Niki, ja som odišiel domov a keď sa vrátila, otec jej povedal nech sa naje a keď si odhryzla z rožka tak jej začalo byť zle. Chcela ísť do izby, snažila sa ma presvedčiť že to zvládne prejsť sama, no prešla len pár krokov a bola na zemi. Volali sme už aj záchranku, už sú tu. Neviem ešte kde pôjde, no zajtra by sme ju išli pozrieť namiesto skateboardovania. Okej?-
- jasné. A to si ani navrhnúť nemusel. Aj tak by som išla za ňou radšej. -
- Fajn. To som rád. A hlavne sa neboj, nevyzerá to byť nič vážne. Podvyživenosť a kvôli tomu časté omdlievanie. -
- Ale bude v pohode, že?-
- to uvidíme zajtra. -