Aukcia |Dramione|

2. kapitola

Hermiona sa zobudila za zvuku plaču.

Oči sa jej prudko otvorili a bolo to, ako keby sa jej srdce rozsvietilo a zlomilo sa jej v hrudi. Pľúca chytili ​ vzduch a cítila strach.

Všade okolo nej boli telá. Zvuky smrkania a plaču. Teplé svetlo chránilo miestnosť pred úplnou tmou. Videla akurát studenú mramorovú podlahu pod ňou.

,,Hermiona!"

Pozrela sa hore. Miestnosť sa jej hýbala. Uvedomila si, že telá okolo nej nie sú bez duše. Celá miestnosť - päťdesiat ľudí sa k nej začalo plaziť. Ťažko dýchala a oprela sa späť do steny, kde sa zobudila.

,,Hermiona," povedal známy hlas. Otočila sa a bola tam Ginny, preliezla ponad ľudí, chytila ​​ju za ramená, zobrala si ju na hruď a povedala: ,,Si hore."

Hermiona pozrela na všetkých tých ľudí. Miestnosť bola plná známych tvárí. Videla Lunu a Parvati. Telá, ktoré sa k nej približovali, boli jej priatelia, ktorí ju chceli držať, nie útočiť.

Ginny sa odtiahla, ruky mala stále na Hermioninej tvári. ,,Kam si šla? Kde ťa zajali?"

Hermiona otvorila pery, popraskané pery a kašlala na pocit brúsneho papiera v hrdle.

,,Vodu!" Zavolala Ginny. Štyri alebo päť dievčat sa rozbehlo po vodu. ,,Si hladná?" Spýtala sa Ginny.

Hermiona sa zamračila. Jedlo? Voda?

Podali jej pohár a ona si ho zobrala. Odpila si a zdvihla zrak, aby poďakovala osobe, ktorá tam bola. Bola to Cho Changová.

Všetci boli nažive. Vzdali sa? Kde boli Ron a Neville? Zažmurkala.

Len dievčatá. Mladé dievčatá. Pozrela sa na každú z tých tvárí. Keď jej oči pristáli na Lune, blondínka sa jemne usmiala a povedala: ,,Držia nás oddelene."

,,Oddelené a nezranené?" zachrapčala Hermiona. Tanier s ovocím sa objavil pred jej tvárou. ,,A nakŕmené?"

,,Nie je to otrávené. Všetci sme jedli." Povedala Ginny. Hermiona si len odpila z vody.

,,Ako dlho sme tu?" Spýtala sa.

,,Štyri dni." Zborovo sa ozvalo niekoľko hlasov.

,,Prišla si včera."

Hermiona trhla hlavou, aby sa pozrela na Ginny. Bez zranení, ale niečo mala na ruke.

C. Yaxley. Akési tetovanie. Kúzelné. Bol to jeho podpis.

Cítila, ako jej z hlavy odteká krv.

,,Ten ťa zajal." Parvati prikývla na tetovanie. Hermionine oči skĺzli dolu k Parvatinej paži a uvideli W. Macnaira.

Prehltla. ,,To je ten, kto nás teraz vlastní?"

Ginny našpúlila pery a niekoľko dievčat odvrátilo zrak. ,,Nie sme si isté." Povedala Ginny. ,,Veľa nám toho nepovedali, len nás kŕmili a stále privádzali dievčatá." Zhlboka sa nadýchla. ,,Je možné, že-"

„Už som vám povedala hlúpe kecy." Ozval sa z kúta kyslý hlas. Hermiona natiahla krk a našla jediné telo, ktoré nevyliezlo, aby ju pozdravilo, keď sa prebudila. Sediac pri rohovej stene, kolená pritiahnuté k hrudi.

Pansy Parkinsonová na nich všetkých pozrela. Hermiona sa zachvela pri jej intenzívnom pohľade, ktorý sa do nej prežieral.

,,Je to na aukciu."

Ginny pretočila oči.

Hermiona nemohla odtrhnúť zrak od Pansy. Nevedela pochopiť jej prítomnosť. Boli tu aj iní čistokrvní, ale boli to zradcovia krvi.