Po ceste spraviť Dominikovi čaj za mnou prišiel Jakub.
"ahoj"
"čau Emmo"
"tak jak je mluv vlastne je to nejak poprvy co se poznavame tak tedy ja jsem Jakub"
"ahoj ja Emma"
Podali sme si ruky a ja som išla po kanvicu v ktorej akurát zovrela voda.
"a co delaš za praci nebo tak?"
"no vieš papierovacky prezentácie a tak"
"jo jako nejaká firma nebo co?"
"da sa to tak nazvať, fajn tak ja idem za Nikom"
"fajn rad sem te poznal"
"aj ja ahoj"
Už som cupitala k nikovi. Otvorila som dvere a Dominik hádam už ma ja upchaty nos ledva dycha cez ústa.
"doniesla som ti ten čaj"
"dekuji"
Položila som mu ho na stolček okolo neho a sadla si k nemu.
"jak sa cítiš?"
"blbje"
Dotkla som sa jeho čela bože sak hori.!
"kamo tak ty teda riadne horší donesiem ti obklad paralen a vypotis to"
"vypotim to stebou ted si lehni"
"no to si nepomôže počkaj tu"
Odišla som pre obklad a paralen. Paralen som sice nenašla a tak som sa opýtala chalanov.
"chalani?"
"jo"
"kde máte nejaké lieky?"
"pod stolem v koupelni"
"no nevidím ich tu môžte tu jeden prísť?"
"už jdu"
Ozval sa Tomáš a na pochodoval ku mne.
"kde si je hledala?"
Ukázala som na šuplík v kúpeľni pod zrkadlom.
"ne tady ale tu"
Zohol sa pod ten malý stôl a vybral nejakú malú zapinacu tašku.
"jo tak tu!"
"jo tuhle co to vlastne potrebujes?"
"paralen pro Nika"
"tak ten bude pod stolem v obyvačce"
"kamooo!"
"tak sorry naposledy ho tam nechal Kuba"
Odišli sme teda do obývačky ku Kubovi kde mi Tomáš dal paralen a už som bežala za Dominikom do izby.
