Z pohľadu Maxa
Odišiel som a išiel som po chodníku až k baru. Prišiel som dnu a pri stole už sedel Ryan s Teom.
"Ahojte."pozdravil som sa.
"Alé čau" usmial sa Teo.
"Mysleli sme,že ani neprídeš." za ním sa ozval Ryan.
"A bol si pre tú tvoju sestru?"do reči mu skočil Teo.
"Bol už je u mňa"konečne som si sadol.
"Tak to je dobre a ako sa jej páči?"pokračoval Teo.
"Tak zatial fajn".odsekol som a objednal si.
"A kedy môžme prísť ju pozrieť?"začal Ryan.
"Tak ak budeš takto doterní tak nikdy" usmial som sa.
"haha." urazil sa. Milujem ked sa urazí aspoň potom menej otravuje. Ale Rosie im predstavím neskôr. Alebo nikdy. Viem aký sú. Ale to im nedovolím.
" Tak potom budeš mať skoršiu večierku. " Ryan stále rýpal.
"Chod do piče. Neznamená,že ked je u mňa Rosie, že nebudem robiť to čo som do teraz robil. " usmial som sa.
"Aby ťa nesekýrovala."začal sa smiať. Ten kokot. Už mi leze na nervy.
"Ryan prestaň! Potrebuješ nervy robiť?!"
"Ale stačí. Prišli sme piť nie sa škriepiť"do reči nám skočil Teo.
Tak sme sa venovali každý svojmu poháriku a rozprávali sa o niečom inom.
Z pohľadu Rosie
Už je to hodina čo Max odišiel. Prišla som do kuchyne a spravila si praženicu. O deviatej večer. A to som sa rozhodla,že schudnem. Stále to len odkladám. Naložila som si hotovú praženicu na stôl a ešte som zavolala Aidanovi.
Aidan
Ahoj kuriatko.
Ja
Ahoj.
Bolo počuť ako sa usmial.
Aidan
Tak ako sa ti páči?
ja
Fajn.Teraz som tu sama.Max niekam išiel.
YOU ARE READING
•MOMENTS•
RomanceDon't give up what you want most, for what you want now. . . . . Možno stačí len veriť a nevzdávať sa.
