•MOMENTS•

Chapter 9

Z pohľadu Rosie

Pozrela som na hodiny, bolo sedem hodín? Išla som si dať sprchu. Nechcela som Aidana zobudiť a tak som sa potichu obliekla a zobrala si všetky veci. Dala som mu pusu a zišla po schodoch do kuchyňe. Spravila som praženicu a položila ju na stôl. Ešte som naň dala aj poháre a čakala na Aidana. Netrvalo dlho a zrazu stál v kuchyni.

"Kam si odišla? " Pozrel sa na mňa čakajúc na odpoved.

Ako si všimol raňajky usmial sa a sadol si.

"Dobré ránko miláčik" pozdravila som ho a sadla si vedľa neho.

"Aké milé, že si raňajočky spravila." Naklonil sa ku mne a pobozkal ma.

"Za to tvoje brblanie by som ich mohla aj vyhodiť!"

"Ale kuriatko," usmial sa na mňa tým jeho sladkým úsmevom.

" Odvezieš ma, či pôjdem pešo?" spýtala som sa.

"Určite ťa odveziem ale až ked' doraňajkujeme."

"Ako povieš," usmiala som sa a dali sme sa do jedenia.

Spratala som riad a čakala na Aidana kým sa došuchce dolu aby sme mohli ísť. Zatial som si zapla telku a poprepínala všetky programy. Nič, v celej telke ani jeden normálny film alebo seriál.Zhasla som ju a išla sa obuť. Vyšla som von a čakala Aidana na schodoch.

Kde kurva toľko trčí. Ach, je to s ním hrozné. Určite chce aby som to nestihla. Konečne prišiel a nastúpili sme do auta.

Z pohľadu Aidana

"Láska vážne chceš ísť?" venoval som jej pohĺad a naspäť som sledoval cestu.

"Ano,ak chceš poď aj ty." povedala.

"Nie,ani ich nepoznám." kvôli nej by som aj šiel,ale čo tam budem robiť.

"Chcem aby si vedel,že ťa lúbim." pozrela sa na mňa a usmiala sa.

"Veď aj ja teba a pokúsim sa to vydržať" usmial som sa tiež.

Po príchode k nej domov sme sa rozlúčili.

"Aidan! Nemôžem dýchať." skoro som ju rozpučil. Pozrel som sa na ňu a zasmial som sa. Ona je proste úžasná.

"Lúbim ťa." povedal som a dal jej pusu.

"Veď aj ja teba Aidan." Pozrela mi do očí a usmiala sa.

Zakýval som a odišiel.

Z pohľadu Rosie

Prišla som do izby a zbalila som si potrebné veci. Zapla som tašku a prezliekla som sa. Trošku som sa namalovala a dala si vlasy do drdolu. Zbalila som si ešte nabíjačku so slúchátkami a išla som dolu. Položila som tašku do chodby a rozvalila som sa na gauč. Inak divné, kde je Max. Postavila som sa a vyšla som k nemu do izby. On spí. Skočila som na neho.

"Max ty trúba za chvílu prídu a ty si sa ešte ani neobliekol."

To teľa ešte spí. Čo som ja komu spravila.

"Dobre,nekrič." prikryl sa viac s paplónom.

"Ja to myslím vážne." chytila som paplón a hodila ho na zem.

"Veď už idem"postavila sa a išiel rovno do kúpeľne.

Ja som sa hodila na jeho posteľ.

"Ty ma raz zabiješ" počula som ako sa smeje. "Ty kokos tak som sa zlakol. Taký budíček som ešte nemal"