Po dlhom obede a zákusku sme sa presunuli pred obchod kde si Juro nakúpil všetko možné ovocie po ktorom posledný rok len túžil.
No a potom sa cela banda presunula za Separom do štúdia kde Juraj narýchlo nahráva svoju časť na nejakú spoločnú pesníčku.
Z poza skla sledujem ako si užíva každú sekundu pred mikrofónom a následne každý jeden tón hudby.
Hudbu miluje odmalička,odkedy si pamätám dokola pretáčal kazety v magnetofóne.
"Hele pojď se semnou projít."
"Asi radšej ostanem tu."
"Tady to je tak na další dvě hodiny a Karlo stejně teď nemá čas.Pojď koupime si cafe a promluvíme si."
"Dobre tú kávu by som si naozaj dala."
Neviem prečo sním vlastne niekam idem ale idem.
Vychádzame zo štúdia a smerujeme k malej kaviarni kde si berieme kávu so sebou.Stou sa potom prechádzame kľudnými uličkami mesta.
"No a co noha?"Prerušuje pomerne dlhé ticho.
"Bola som na ďalšej operácii no a rehabilitujem.
Dobrá už asi nebude ale vidíš ešte chodím."
"Nik mi říkal,že bydlíš zase tady."
"Uum v Lučenci sa nedalo vydržať."
"No a máš někoho?"
"Možno."
"Aha takže jsi zamilovaná?"
"To je moc silné slovo."
"Chybíš mi,celej rok mi moc chybíš."
"Ty si rozhodol,že to bude takto."
"Já o tebe ale nechtěl přijít."
"Tak si ma nemal podvádzať."
"Ani nevíš jak moc se zato nesnáším Heli."
"No to niesi sám."
"Chtěl bych to vzít spátky."
"To ale bohužiaľ nejde."
"Vím,že ne."
....
"Drž sa bratranček snáď sa onedlho zase vidíme."
"Jasné Heli ahoj." Naposledy ma poriadne stlačí,zakýva chalanom a kráča späť za vysokú bránu.
"Hele pujdeš snáma na drink?" Pýta sa s úsmevom Dominik.
"Rada som vás videla ale idem domov ešte dnes niečo mám."
"Jasně tak ahoj a přijeď někdy do Pardubic."
"Určite určite majte sa chalani."
"Čau Heli." Odpovedajú jednohlasne a ja bez ďalších rečí kráčam k svojmu autu.
"Počkej." Volá na mňa Jakub a rýchlym krokom ma dobieha.
"Děkuji za procházku."
"No nemáš začo."
"Škoda,že snáma nejdeš na drink.Měj se hezky no a kdyby něco klidně mi múžeš napsat nebo zavolat."
"Ahoj Jakub." Odzdravím a nastupujem do auta no on ma ešte ťahá k sebe a veľmi krátko ma objíma.
Nemám žiadne plány no osem hodín v Jakubovej prítomnosti mi úplne stačilo,preto som sa vyhovorila.
Celý zvyšok večera som hlavou samozréjme aj tak pri Jakubovi.Stále mám zimomriavky a veľmi zvláštny pocit.
Nie rozhodne to nieje zamnou!
