"Pozerala som si vlaky.Už je čas ísť naspäť domov."
"Počkej ale proč?"
"Rehabilitácie,Zdeno."
"Bože tak už se na něj prosim vyser."
"Nepošlem ho doriti cez smsku."
"Fajn ale stejně nejeď pryč."
"Už som tu týždeň."
"A je to ten nejlepší tejden za posledný rok zlato."
"Tiež si myslím." Povzdychnem,hádžem sa na posteľ vedľa Jakuba a silno ho stláčam.
"Hele fajn pojedeme do Bratislavo.Vyřídíš rehabilitace,Zdeňka a pak si zabalíš a nastěhuješ se sem."
"To mi pripomína scenár z minulého roka a ten mal teda pekne nahovno koniec."
"Tohle se už ale nikdy nestane Helino.Miluju tě nejvíc na světě a chci tě tady napořád."
"Neviem či je to dobry nápad."
"Nejlepší nápad,no tak prosim."
"Fajn môžeme to skúsiť ale neviem čo rehabky."
"Hele to zařídím a taky jsem mluvil s Jakubem a jestli chceš múžeš mu pomáhat v kanclu.Budeš snáma a něco si vyděláš."
"Akože by si bol môj šéf?"
"Jenom na papíru,tam musíš poslouchat Jakuba."
"Ja ale neviem či to celé je dobrý nápad."
"Ten nejlepší věř mi.Jestli chceš múžeme po snídani klidně vyrazit."
"Tak fajn."
"Uuum tak fajn."
Ono sa to celé pekne počúva no vždy si spomeniem nato,ako som si nestihla vybaliť a môj sen sa medzitým rozplynul.
Je však pravda,že posledný týždeň je úžasný a ja mám pocit,že zase konečne žijem.Jakub sa ku mne správa ako ku princeznej a chalani sú skvelí.Zase mám pocit domova a cítim sa kompletne.Neviem či to však nieje moc veľký krok.
Žijeme však len raz a nieje isté dokedy.A ja si myslím,že si zaslúžim byť šťastná.Myslím naozaj šťastná a to som len s Jakubom.
....
Po raňajkách sme naozaj vyrazili do Blavy a ja som cestou napísala Zdenovi,že sa sním potrebujem porozprávať.
Zbehnem sním do parku kúsok od bytu kde v kľude všetko doriešime a Jakub ma zatiaľ počká v byte.
Mám výčitky a naozaj ma to veľmi mrzí no viem,že je to to najlepšie čo môžem urobiť
...
Jakub ma po nekonečnej ceste doslova vyťahuje z auta.Následne zatvára dvere na ktoré ma pritlačí a ja tak dostávam pusu.
Romantické ozaj len keby medzitým pred vchodom nestál Zdeno a všetko nevidel.
No takže kľudný rozchod v parku sa nekonal a Zdeno odchádzal nasratý a nešťastný.
Nezabudnem na jeho smutné oči,to som naozaj posrala.
...
Život je nevyspytateľný a ja ďalší deň už zase sedím v Pardubiciach u Jakuba v byte.Vraj je to môj nový domov,desí ma to.
Vdychujem Jakubovú vôňu a tisnem sa na neho čo najviac to ide,bože tak moc ho milujem.
Priznávam,že absolútne nemám inšpiráciu.Teda možno by aj bola ale nie na pokračovanie Dextra😩
Som vkuse unavená a písanie každý deň odkladám.
Po mojom Novembrovom nešťastí I sa v Decembri znovu zjavili dve čiarky II a ja to celé ešte spracovávam.Neviem či sa teším,lebo sa bojím tešiť.Verím však,že bude všetko v poriadku a na konci leta sa môj život radikálne zmení.
A vy sa máte ako ?
