Druhé ráno ma Zdeno zavolal na neskoré raňajky,po ktorých ma odprevadil pred dom a išiel do práce.
Na moje prekvapenie nás však pred vchodom čakal Jakub.Dominik mu musel povedať kde teraz bývam,kamoš.
Zdeno vie kto je môj bratranec no vôbec netuší,že som mala niečo s Yzomandiasom.
Nervózne púšťam Zdenovú ruku a s vražedným pohľadom smerujem k nemu.
"Ahoj Heli." Škerí sa Jakub a dôkladne skenuje Zdena,ktorý ma dobieha.
"Ahoj stalo sa niečo s Jurom?" Hrám divadielko.
"Je v pohodě ale chci si stebou o něm promluvit,teda jestli neruším."
"Vôbec nie ja už aj tak musím ísť,Zdeno teší ma." S úsmevom ku Kubovi načahuje ruku a ten mu sňou silno potrasie.
"Jakub."
"A myslíš,že by som sa stebou mohol ešte rýchlo odfotiť?"
"Jasně." Jakub prikyvuje a Zdeno vyťahuje telefón a ja ich musím fotiť.Keby ste videli Jakubov ironický úsmev,chce sa mi grcať.
Potom mi Zdeno dáva pusu a spokojne odchádza preč.Mám chuť Jakubovi natiahnuť.
"Tak čo potrebuješ?"
"Tenhle?Jako fakt Heli?"
"Na tvoje hlúpe reči nemám chuť ani čas,čau Kubo." Krútim hlavou a vchádzam do vchodu no on ma nasleduje.
"Promluvme si."
"O čom sa chceš baviť?"
"Třeba mi uděláš nejdřív kafe."
"Neviem či ťa chcem púšťať do bytu."
"Ale no tak Heli."
"Fajn urobím ti kávu ty mi povieš čo máš na srdci a potom odídeš do Pardubíc a dáš mi pokoj."
"Uuum." Prikyvuje a výťah nás vezie na štvrté poschodie trojizbového bytu,ktorý obývam s ďalšími dvomi ľudmi.
Tí sú však v práci a tak sa na veľký gauč ukladáme len my dvaja s kávou.
"Tyhle vlasy ti moc sluší." Prehlási do ticha.
"Um po všetkých tých liekoch mi začali veľmi padať takže mám zase krátke."
"Koukám,že máš taky nový tetování."
"Zopár ich pribudlo.Jakub prišiel si riešiť moje vlasy a kérky?"
"Heli dej mi kurva jěště šanci.Já bez tebe nechci spátky do Pardubíc,chybíš mi.A když jsem tě včera viděl já tě potřebuju."
"Prečo toto robíš?Jakub prosím choď radšej preč konečne si dávam život dohromady."
"Kotě víš,že miluješ mě a né toho panáčka v saku."
"On je ale sto krát lepší ako ty."
"Dej mi šanci všěchno urovnat.Pojeď snáma na dovolenou do Pardubíc a já ti dokážu,že jsem se změnil."
"Choď už prosím."
"Heli."
"Choď preč Jakub."
"Jsme tady jěště dva dny slib mi,že se uvidíme."
"Choď."
"Neodejdu dokud mi to neslíbíš."
"Fajn môžeme ísť na obed ale všetci spolu nie sami."
"Super tak zítra oběd,vyzvednu tě."
"Maj sa."
"Ahoj kotě." Šepne keď ma ťahá k sebe do objatia a potom odchádza.
Neviem prečo som navrhla obed,mala som ho hnusne poslať preč.Jeho slová ma veľmi bolia pretože Jakub pre mňa znamenal celý svet.
Znamenal?!
