"Ahoj no dneska idem konečne riešiť tie veci....hej som u Jakuba..no lebo býva priamo v centre a všetko mám blízko...neviem koľko to bude trvať...ja ale naozaj neviem kedy sa vrátim..uhmm...aj ty mne..jasné maj sa..ahoj."
Po rannom klamstve vyliezam z pohodlnej postele a prechádzam do kúpeľne kde stretávam Jakuba.
"To byl on?"
"Áno."
"Řekni mu pravdu."
"Ale čo mu mám povedať?"
"No,že jsme spolu."
"My ale niesme spolu."
"No dobře ale neřešíš tady Karla."
"To síce nie ale nemôžem ho odbiť cez telefon."
"Víš,že mluvíš ze spaní?"
"Fakt?"
"Jo myslel jsem,že se něco stalo a ty prostě povídáš."
"Preto som mala otvorené dvere?Ty si ma kontroloval?"
"Jenom jsem chtěl vědět jestli jseš ok.Udělal jsem snídani tak tě čekám." Odložil uterák a s úsmevom odkráčal preč.
Hodnú chvíľu sa pozorujem v zrkadle a snažím sa zistiť či ten odraz naozaj patrí mne.Neviem proste je všetko tak hrozne divné,nespoznávam sa.
Jakub nachystal musli s jogurtom a bylinkový čaj.
Bez slova sedíme oproti sebe a občas sa naše pohľady stretávajú.
Odnášam taniere a potom sa ukladám na gauč kde ma Jakub nasleduje.
Posúva sa čo najbližšie ku mne a bez slov ma na seba ťahá.Jeho teplo a vôňa pre mňa symbolizuje domov.Vlastne tu aj bol môj domov,alebo aspoň mal byť.
"Co chceš dělat kotě?"
"Máš nejaké nápady?"
"Jestli už múžeš chodit tak jo."
"No dnes je to celkom lepšie."
"Super tak jdeme,oblíkni se."
"A čo si mám obliecť?"
"Hele to je úplně jedno tobě totiž sluší všěchno.Jo a vem si léky vrátime se pozdě."
Neviem kam ideme ale kedže idem v teplákovej súprave dúfam,že niekam do prírody.
Nastupujem do auta a nechávam sa viezť ulicami Pardubíc až kým opúšťame mesto a vychádzame na diaľnicu.
"My ideme do Prahy?"
"Na náplavku."
"A to si mi mohol povedať však mám tepláky."
"To ale vubec neřeš."
Takže si Jakub včerajší rozhovor zobral k srdcu a vezie ma tak kde všetko tak trochu začalo aj keď vlastne nezačalo.
Tak ako vtedy tak aj dnes ma zobral na obed,dnes však do reštaurácie a nie na mekáč na diaľnici.
No a potom sme sa prešli na náplavku.
Slnko,spokojné pobehujúceho deti,zničení rodičia a my.
Dokonca zastavil pri tej istej lavičke ako kedysi a ja jeho snahu naozaj cením,je zlatý.
"No a teď tě múžu políbit?"
"Možno."
"Uuuhm tak to beru jako ano." Zasmial sa a natisol pery na tie moje,romantická chvíľka ako vyšitá.
Zavítali sme aj na večeru,kde som rušila Zdenové hovory a na Jakubové naliehanie sme nakoniec zostali na jednom z tých lepších hotelov.
"Neboj se nebudu nic skoušet já chápu,že je to všěchno moc rychlý." Poznamenal po tom čo sa hodil vedľa mňa do postele.
Ja mu však namiesto odpovede dávam pusu,ktorú prehlbujem v bozkávanie.
Po tom čo som mu vyzliekla tričko pochopil,že on nič skúšať nemusí a tak len spolupracoval.
Končíme spolu nahí v posteli,Jakub si prezerá moje nové tetovania a mne je zase krásne aj keď sa ozývajú všetky jazvy na srdci,ktoré spôsobil.
A čo vy máte nejaké tetovanie?A čo pre vás znamenajú?
