I am not okay (Dokončené)

Prológ

Hádam nerobím ďalšiu chybu do života. Bolo ich už dosť tak si myslím,že už ich aj stačilo. Moja najlepšia kamarátka Anna,ma nahovorila nech si začnem písať denník. Nech dám všetky svoje pocity,myšlienky na papier. Skúsim to, len mám strach. Strach z toho,že ho niekto objavý. Že bude vedieť aká som,ako sa cítim. Že ma odhalí a ja budem tá ktorú bude každý ľutovať a to nechcem. No pekne odzačiatku.

Moje meno je Briana Fárová a bývam v Londýne. Mám 17 rokov ,hnedé vlasy, čokoládové oči,no jednoducho obyčajné dievča. Ale obyčajné len z jednej strany.

Od tretieho ročníka na gympli ma začali šikanovať spužiaci. Nepoznám dôvod,veď som im nič neurobila,ani som sa s nimi veľmi nebavila. Len som sa zamerala na svoje študíum. Dá sa povedať,že som ich brala ako nepodstatnú časť chodenia na gympel s ktorou sa musím vysporiadať. Dva roky sa mi darilo s nimi vychádzať bez ujmy. No potom si ON jedného septembrovéno dňa povedal,že som už mala dosť pokoja. Najprv ma s jeho partiou len urážali a navážali sa do mňa. To bol však len prvý mesiac. Neskôr mi začali zhadzovať veci,nalievať do tašky farbu a jogurty. Celých 10 mesiacov školy som potichu tŕpla. Moji rodičia sú podnikatelia a často nebývajú doma,takže si nič nevšimli.

Doteraz sme mali letné prázdniny. Dva mesiace pokoja a kľudu o tri dni vystrieda maturitný ročník. A samozrejme aj ďalší rok šikany. Najradšej by som už bola veľmi ďaleko. To ale ešte počká,teraz je mojou prioritou úspešne prežiť posledný rok v tom väzení. Prvý mesiac bude pre mňa kritický,pretože moja opora Anna je ešte celý september v Taliansku. Zatiaľ čo ona si bude válať šunky niekde na pláži alebo pri bazéne ja budem trpieť. Ale prajem jej to. Nech si aspoň ona užije trochu radosti. Ja budem podstivo studovať a on sa do mňa bude navážať. On. Sebastian Anthony Prize. Jediný syn miliardára Scotta Prizea.

Ako vždy,budem sedieť tichčko ako myška na svojom mieste a dúfať že si ma nevšimne. A ako vždy nestane sa tak. Čo mi asi tak spraví tento rok. Bude pokračovať v ubližovaní mojej psychike alebo prejde už aj na fyzickú stránku bolesti? Bude tak neľudský,žeby mi dokázal vážne ublížiť?

Ale už dosť. Ešte nie je ani škola a ja som už vydesená k smrti. A možno cez prázdniny aj zabudol,že nejaká Briana Fárová existuje.

Nateraz denníček končím. Znova sa vratim,keď budem poznať odpovede na svoje otázky. Čiže v ten osudný deň.

Zatvorila som denník a schovala som ho do skrine pod tričká. Ako som dopísala tak som sa cítila nejak inak. Lahšie a spokojne. A to sa tak často nestáva. Asi sa budem musieť poďakovať Anne za ten nápad. Predtým sa mi to tak úžasné nezdalo,no teraz...

Nová story :-) Hádam začiatok zaujal a vydržíte so mnou do konca :-)

Vaša Veroncek_Ka