I am not okay (Dokončené)

1.Časť

S malou dušičkou som vstúpila na školský pozemok.Všade sa to tu hemžilo študentami tak ako každý rok. Pre niektorých som bola len nula,iný ma zas ľutovali,pre ďalšiu skupinu som bola neviditeľná. Nestarali sa do mňa,proste ma ignorovali.A potom tu boli oni. Päť chalanov,ktorý nemali na práci nič iné ako mi strpčovať život.Sebastián,Christian,Lukas,Jake a Harry. Stačí aby ma len zazreli a nastáva peklo na zemi.Na moje veľké "šťastie" sú moji spolužiaci.Každý deň sa modlím aby chýbali, no oni akoby náročky do školy chodia každý deň,celý týždeň.

Vošla som do chodby a cítila som na sebe viacero pohľadov.Je jasné,že ma znovu ohovárajú.Akoby nemali nič iné na práci. Nepozerala som sa pod nohy, len som sa čo najrýchlejšie snažila dostať do triedy, sadnúť si na svoje miesto a stať sa neviditeľnou.No niekto mal so mnou očividne iné plány.Keďže som sa nepozerala na cestu skončila som na zemi. No nie mojou chybou. Niekto ma potkol. Celá chodba sa ozývala smiechom,nikto mi nepomohol. Veď prečo aj, keby sa mi snažili nejako pomôcť postihol by ich rovnaký osud. Pozrela som sa na osobu ktorá to ma na svedomí a vôbec som nebola prekvapená keď som tam zbadala stáť jeho. Sebastián Anthony Prize. Vodca najpopulárnejšej päťky na tejto škole. A moja nočná mora. Stál nado mnou a smial sa na plnú hubu. ,,Ale čo, pozrime sa Farárka nevie už ani chodiť. No čo ako si sa nám mala? Určite si prerevala každý deň čo sme s tebou neboli. Tak moc sme ti chýbali,pravda?" Ignorovala som všetky pohľady,postavila som sa a bez slova som sa chystala odísť do triedy. Bola som od neho pár krokov,no schytil ma za rameno a sotil ma o skrinku. Zalapala som po dychu,pretože do ruky mi vystrelila strašná bolesť. Cítila som,že sa mi do očí tlačia slzy no snažila som sa ich zadržať.,, Niečo som sa ťa kurva pýtal tak mi aj odpovedz." ,,Áá-ano. " Zavzlikala som a dúfala,že mi dá už pokoj. No on mi ešte chytil tvár do dlaní a žašepkal : ,,Dobré dievča,pamätaj si. Ak sa ťa niečo opýtam chcem odpoveď hneď a nie po niekoľkých minutách." Prikývla som, pustil ma a vybral sa do triedy. Všimla som si na mne pár ľutostivých pohľadov. Postavila som sa a zamierila som si to na záchody. Keď som sa uvidela,trpko som sa zasmiala. Aj tú trochu make-upu čo som si ráno naniesla som mala teraz rozmazanú. Umyla som si tvár v studenej vode nech aspoň nejako zmyjem tú katastrofu čo mám na tvári. Ruka ma stále bolela a videla som,že sa mi začala tvoriť modrina. No fasa. Zazvonilo a ja som sa rozutekala do triedy. Prvý deň a ja hneď budem meškať. Zaklopala som na dvere a vošla som dnu. ,,Dobrý deň pán profesor, ospravedlňujem sa,že meškám." ,,To je v poriadku slečna Farová. Ešte sme poriadne nezačali. Choďte sa posadiť. " Pozrela som sa po triede a skoro som dostala infarkt. Jediné volné miesto bolo pri Sebastiánovi. On jediný sedel nejakým zázrakom sám. Jeho banda sedela za ním,poobzerala som sa po inej možnosti ale žiadna nebola. Videl,že nechcem s ním sedieť a uškrnul sa. Dal si dole veci z vedľajšej stoličky a potľapkal po voľno mieste. Viditeľne som preglgla a šla sa teda usadiť. ,, Dobre študenti, ako som povedal. Tak ako teraz sedíte,budete sedieť do konca roka. Nechcem počuť žiadne námietky. Aspoň takto uchováme nejaký poriadny režim.Tak a teraz si opíšte rozvrh na tento rok. " Bola som zhrozená z toho že s ním budem musieť sedieť celý rok. Celý rok čiže 10 mesiacov - ak odrátame prázdniny a to,že po maturite už nemusíme chodiť do školy,bude to len nejakých 7.Ak do toho prirátame to čo budem chorá....No to hádam nejako prežijem teda len pod podmienkou,že nebude nejako brutálne odporný.Z tašky som si vytiahla zošit a pero a začala som si písať čo bolo treba. Píšem celkom pekne,no teraz ma môj spolusediaci celý čas drgal do ruky čím som písala kostrbato. ,, Keďže ste na gymnáziu a ste v poslednom ročníku,nezabúdajte,že si musíte vybrať svoje hlavné predmety z ktorých chcete maturovať. Do konca týždňa mi nahlásite tie predmety. A aby som nezabudol od zajtra sa začína normálne vyučovanie. '' Triedou sa ozvalo nespokojné mrnčanie,ale profesor Tonkins si to nevšímal. ,,Teraz dostanete knihy a potom môžte ísť domov.''

Konečne nás pustili domov. Na nič som nečakala,rýchlo sa zbalila a ponáhľala som sa k skrinke. Naťukala som kód a vložila si do nej knihy ktoré sme dnes dostali. ,,Farárka čakaj! " Keď som začula som jeho hlas,zamrzla som na mieste. Bála som sa čo i len pohnúť. ,, Takto sa mi to páči. Chcem ti oznámiť jednu dôležitú vec. Ako si si všimla,sedíš po celý rok so mnou tak si spolu užijeme veľa zábavy. No iné som chcel, za odmenu,že so mnou môžeš sedieť mi budeš robiť úlohy." Zo strachu,žeby mi ublížil som prikývla. Usmial sa a ja som skoro odpadla. Na ten Hollywoodsky úsmev tak skoro nezabudnem.Otočil sa a zamieril smer parkovisko. Nasadol do svojho auta a odišiel.

To som naozaj nečakala.Myslela som,že bude hnusný a ... Vlastne,až nato že kvôli tomu,že s ním sedím mu budem musieť robiť úlohy.No aj tak bol prekvapivo milý. A ten úsmev.... STOP! Takéto myšlienky sú pre mňa tabu! Je to len namyslený,arogantný, rozmaznaný fracek ktorý nevie čo so sebou. Áno, nie je nič viac.

Keď som prišla domov bola som prekvapená,že rodičia sú doma. Vätšinou sú o takomto čase v práci a vracajú sa neskoro v noci. V podstate ich vídam len cez víkendy a aj to len zriedkavo. Celý čas sa starám sama o seba a už som si na to tak povediac na to zvykla. Keď máte rodičov podnikateľou musíte brať aj nejakú daň. Tá moja je že trávim veľa času sama. Ani nevedia o mojich problémoch v škole. Nechcem ich ešte viac trápiť. Majú dosť svojich starostí a nepotrebujú tie moje. ,,Ahoj Bri, aký bol prvú deň v škole?'' ,,Ako vždy mami. Nudný. Do konca týždňa máme nahlásiť triednemu naše hlavné predmety z ktorých aj budeme maturovať. '',,A aké si si vybrala?'' ,,To je menší problém. Nie som si ešte istá na akú vysoký chcem ísť. Tak neviem aké zameranie predmetov si mám vybrať.'' ,,Nevadí,popozeraj si nejaké vysoké školy. Určite ťa nejaká zaujme. Máš na to päť dní tak určkte niečo vymyslíš.Hlavne si vyber to čo ťa bude baviť. '' ,,Ďakujem mami.''
Z chladničky som si vybrala jogurt vyšla som k sebe do izby. Rovno som si zamierila ku skrini a vytiahla z neho denník.

Milí denníček,

tak ako som sľubiľa som tu aj s najnovšími udalosťami môjho života.
Aký bol dnešný deň v škole? Dve slová. Úplna katastrofa.
Naivne som si myslela,že na mňa zabudol. No on je ešte horší ako minulý rok. Vtedy sa mi len vysmieval a urážal ma. Ale teraz... Dnes ma potkol a dokonca aj sotil a ja som narazila ramenom do skrinky. Teraz tam mám veľmi '' krásnu'' modrinu.
Najhoršie na tom všetkom je to,že s ním musím sedieť. A to na celý školský rok. Ako mám zvládnuť maturitný ročník keď ma bude šikanovať?
K tomu si musím nájsť nejakú Vysokú. Mamina mi povedala nech si vyberiem nejakú,ktorá ma bude baviť .Ale čo ma vlastne baví?

Ps. Skoro som zabudla denníček. Mám novú prezývku. Farárka.

Zatvorila som denník,ktorý som následne aj schovala na svoje miesto. Sadla som si na posteľ a zobrala si notebook. Hľadala som školu ktorá by ma nejako zaujala,no zatiaľ bez výsledku. Je ťažké si nájsť školu ktorá by ma bavila,keď ja sama nemám veľa záľub. Rada píšem no so slovnčinou nemám až tak dobrý vzťah. Matika sa vylučuje úplne a chémia? Tá je pre mňa španielská dedina. Možno sa pýtate čo robím na gympli . Jaa ani sama neviem. Učím sa však dobre no nemám konkrétny záujem zamerania. Doteraz som učenie brala len ako povinnosť.

Nachystala som si veci na zajtra do školy a šla skontrolovať facebook. Nie,žeby som tam mala denne cez 70 upzornení. Je zázrak ak sa nájde jedno za deň aj to býva vätšinou žiadosť o nejakú hru. Vlastne sem chodím len kvôli Anne. Ešte tri týždne sa sa s ňou neuvidím tak chcem vedieť čo má nové. No ako na schvál neni prihlásná. Už som sa chcela odhlásiť keď moju pozornosť upútala svietiaca žiadosť o priateľstvo. Kto by mňa preboha žiadal o priateľstvo? Klikla som na ňu a dobre že som nespadla z postele. Bastián Prize Vám posiela žiadosť o priateľstvo.
S otvorenými ústami som kukala na obrazovku. Nakoniec som to nechala tak a odhlásila sa. Odložila som notebook na stolík,zhasla som svetlo a ľahla si do postele. O chvíľu som sa ponorila do ríše snov.

Dúfam,že sa časť páčila :-) Budem rada ak napíšte svoj názor,beriem aj kritiku.
Na obrázku je Briana .
Veroncek_Ka