I am not okay (Dokončené)

20. Časť

Spomínala som už ako neznášam pondelkové rána? Ak nie tak to hovorím teraz. Včera som išla spať dosť neskoro keďže si ma rodičia pristavili na menší rozhovor. Proste chceli vedieť kde som bola cez noc alebo ako to je medzi mnou a mladým Prizeom. Ako mám rodičom,teda  vlastne otcovi vysvetliť,že jeho malá princezná už nie je malá a môže si randiť s kým chce ? Som dospelá tak nechápem prečo tak hrozne vyvádzal. Mama to chápe a rada by Seba spoznala lepšie. Vraj ho mám pozvať niekedy k nám na večeru. Tss,no to určite. Už vidím ako ho spovedajú. Tá večera by mohla skončiť katastrofou pre každého účastníka. Seb nemá rád keď mu niekto venuje priveľmi pozornosti. Ale ako poznám našich,tá večera sa raz bude konať určite.

*** O týždeň ***

Práve som zatvárala dvere od domu keď pred našou bránou zastavilo auto. Nechápavo som sa naňho pozerala,pretože som nikoho nečakala. A keď z neho vystúpil Lukas bola som milo prekvapená. ,,Ahoj,čo ty tu robíš? " ,,No čo asi. Prišiel som pre teba. Nastúp ideme do školy. " ,,Koľká pozornosť, od kedy chodíš na aute a nie autobusom?" ,,Od teraz. Nemám záujem sa tlačiť v preplnenom autobuse. Tak som sa rozhodol,že budem chodiť na aute. A keďže som tak dobrá duša a mám cestu okolo tvojho domu som sa pre teba zastavil." ,,Čo viac si môžem priať." Zamkla som bránku a vybrala som sa k Lukovmu autu.Bol už december a u nás nemal kto odhrabať sneh z chodníka takže bol celý zmrznutý a zasnežený. No a moje šťastie sa muselo pripomenúť a keď som prechádzala okolo neho som sa šmykla a spadla som na zem.  A na moje obrovské šťastie som zo sebou stiahla aj Luka. Chvíľu sme na seba pozerali a potom sme naraz vybuchli do obrovského smiechu. Nejaký čas sme sa tam len tak váľali ,no neskôr nám začala byť zima a zhodli sme sa na tom,že by sme už mali ísť do školy. 

,,Pozri sa na mňa! Celá som mokrá. Ak budem chorá sa ma nepraj. " ,,Nebooj Bria. Veď som celú cestu mal zapnuté kúrenie na maximum len aby si čo i len nenachladla. Inak by ma Bastián stiahol z kože,že ti bolo ublížené. " Vzdychla som a vystúpila som z auta. Seb to už s tou opaterou preháňa. Nie že by sa mi nepáčilo ako sa o mňa stará ale v poslednej dobe je nejaký divný. Keď nie je so mnou on necháva v mojej blízkosti Luka. Akoby sa niečoho bál aj keď neviem prísť na to,že čoho.

Dnes mi šťastena naozaj praje,pretože som už druhý raz behom hodiny skončila na zadku. Lukovi to prišlo nesmierne vtipné no len  dokedy som nezmienila,že moje pády Seba nepotešia,keďže očividne budem mať na zadku peknú modrinu. Hneď mu klesli kútiky úst a ponáhľal sa mi na pomoc. Lenže chudáčik zakopol o moju tašku a zrútil sa rovno na mňa. ,,Uff." Vydýchla som pretože je naozaj ťažký.Nejaký čas sme sa na seba pozerali ako idioti, no hneď na to sme vybuchli znovu do smiechu. ,, M-m ddnes ma- máme ale šťastie. " Koktal medzi smiech Luk. ,,Šťastie ? Toto je čistá smola. Niekto tam hore nás očividne nemá rád." ,,Hmm , podľa mňa aj šťastie. Ešte raz dopadnem na teba a začne sa mi to aj páčiť." ,, No pekne, nie aby si ma ako gentleman snažil ochrániť, tebe sa ešte aj zapáči zakaždým dopadať na mňa. To som teda dopadla." 

,,Neruším?!"Ozvalo sa nad nami. ,,Ehm ahoj Seb." ,,Bastián, vieš o tom že máš neuveriteľnú babu? Už druhý krát behom hodiny spadla na zem ."  Povedal Luk a zdvihol sa zo zeme. Oprášil sa od snehu a založil si ruky v bok a začal sa na mňa vyškierať. ,,To mi ani nepomôžeš ?" Opýtala som sa urazene. ,,Už tu máš svojho záchrancu nech ti pomôže." Povedal a odišiel do triedy.

,,Čo mu je? " Opýtala som sa. ,,Neviem. Neriešme ho . Chcem ti niečo ukázať." 

Sebastián

Bože to je debil. Ja som debil. Viem,že chce aby som jej to povedal ale ja nemôžem. Proste to nejde. Bojím sa jej straty. Viem,že ju to položí a zažne ma nenávidieť. Jej láska ku mne sa premení na čistú a nefalšovanú nenávisť a to nesmiem dopustiť. Kurva keby aspoň Matt Bakker nebol jej brat. Keď nás predstavila skoro som  na mieste skolaboval. Najprv som nechápal čo on robí pri mojej Brii no potom keď vypustila z úst tie slova...  Obaja sme sa robili,že sa nepoznáme. A ja som sa neznášal o ďalšiu časť viac,pretože som jej znovu klamal. S jej bratom sa poznám až priveľmi dobre na to aby som vedel čo je to za človeka. Navonok príjemný mladík,spoľahlivý brat ale vnútri.. vnútri je to len obyčajný bastard. Ešte stále mám na pamäti ako ma zmlátil vtedy v parku. Vlastne keď si tak spätne spomínam vďaka nemu to vlastne s Brii nabralo taký smer aký som potreboval .Keby nebolo jeho a tej bitky čo som dostal kto vie ako by to bolo medzi nami. 

Bol som pripravený povedať jej pravdu, no ona nás zoznámila a moje plány sa rozpadli ako domček z kariet. 

No za ten čas,čo som s Brii som si uvedomil veľmi dôležitú vec. Vec ktorú mi Luk s Jakeom hovorili dosť často. Vec ktorú jej chcem dnes povedať.

Chytil som ju za ruku a ťahal som ju za sebou. Videl som,že je očividne zmätená lebo práve zazvonilo na hodinu a ja som nemal tam s ňou ísť. No nemusí sa báť. Výhoda mena Price je že na tejto škole si môžem robiť čo chcem. Otec im prispieva obrovskou sumou ako dar pre školu začo sú mu až prehnane " vďační" . Takže som dnes bol za riaditeľkou a povedal jej že s Brii dnes nebudeme v škole a nech sa postará hlavne o jej dochádzku. 

Všetko som si poriadne naplánoval. Chcem ju vziať do parku. Objavil som tak nádherné miesto pre nás dvoch ako stvorené na túto príležitosť.  Rukou som zablúdil do svojho vrecka aby som sa ubezpečil,že istá vec je na svojom mieste. 

Konečne sme dorazili na miesto a ja som si vychutnával pohľad na jej prekvapenú tvár. Chytil som ju za ruky a pritiahol som si ju k sebe bližšie. Pery som jemne obtrel o jej a pozrel som sa jej do očí. Tá láska v nich sa prebojovala do môjho srdca a teraz by som si nevedel predstaviť život bez mojej malej princezny. Nikdy by som si nepomyslel,že by som sa do nej mohol naozaj zamilovať,no ako som zistil láska je nevyspytateľná a robí si čo sa jej zachce. 

Áno,zamiloval som sa do nej. Po dlhom čase som si priznal pravdu ktorú sa mi chalani snažili už dlho povedať. Mám pocit,že som k nej tieto pre mňa dosial neznáme city prechovával už nejakú dobu len som sa to bál priznať. Nevedel som si priradiť to čo som k nej cítil ku konkrétnej veci. K láske. Ale teraz to už viem a hodlám za to bojovať. Z vrecka som vytiahol krabičku s kľúčom od môjho domu a podal jej ju. Minule si ho nechcela zobrať no verím že teraz si ho vezme. 

Kúpil som jej naň aj prívesok. Polka srdca zdobí jej kľúč a druhá polka je u mňa. 

Otvorila ju a nechápavo na mňa pozrela. 

,,Milujem ťa Brii a chcem aby si si ten prekliaty kľúč zobrala a urobila s ním čo uznáš za vhodné. Len chcem aby si vedela že ťa milujem a hodlám urobiť čokoľvek čo odo mňa budeš chcieť. Mám byť tvojím otrokom ? Bez problémov ním budem. Povedz čo chceš a budeš to mať. Milujem ťa,Brii." 

,,Nemusíš byť mojím otrokom. Stačí keď budeš mojím princom. " Povedala a spojila naše pery v jedny. 

Táák po mesiaci je tu nová časť. Chcem sa za dlhšiu neaktivitu ospravedlniť no wattpad so mnou odmietal spolupracovať  -_-

Mám pre vás dve veci :

Po 1. Želám vám šťastné a veselé Vianoce a príjemné prežitie sviatkov. 

Po 2.   ... Baví vás to ešte čítať? Všimla som si že klesla sledovanosť a už nečítate toľkí koľkí ste čítavali. Tak sa chcem opýtať či má zmysel ešte pokračovať tak ako som mala naplánované alebo to mám ukončiť ?  Sme na 20. kapitole a ja mám naplánovaných cca 30 -40 častí , no rozmýšľam že by som už spravila koniec :/ 

Prosím napíšte mi váš názor, čo by ste chceli a ako to vidíte vy. Ďakujem vaša Veroncek_Ka :)