I am not okay (Dokončené)

3. Kapitola

,,Ale teraz už vážne. Toto si na seba nikdy neoblečiem." Povedala som Jess s vážnou tvárou. Práve mi do rúk vopchala šaty ktoré by mali byť tie pravé na moju oslavu. ,,Ani si si ich neskúsila a už hovoríš. Choď si ich vyskúšať. Uvidíš padnú ti ako uliate a aj sa do nich zamiluješ." ,,Keď si ich skúsim dáš mi s nimi pokoj?",,Áno." Horlivo prikyvovala Jess. S povzdychom  som si od nej prebrala šaty a zaliezla do kabínky. 

Akože nie sú vôbec špatné ale nie je to môj štýl. Pre mňa sú až príliš trblietavé. 
Obliekla som sa do nich a ani som sa nečudovala,že Jess vybrala aj moje číslo. Pozrela som sa do zrkadla a musela som uznať,že mala pravdu. Tie šaty na mne vyzerali neskutočne. Strieborné,bez ramienok a posiate trblietkamy. Vrch sa leskol,doslova žiaril a spodok tvorila nariasená sukňa.

Musela som uznať,že sa Jess nemýlila.Na mne vyzerali priam úchvatne. Vyšla som z kabíny a uvidela ako sa na mňa Jess ksichtí. ,,Mám pocit,že ich berieme." Povedala keď ma uvidela. ,,Nerada to hovorím ale máš pravdu. Sú úžasné." Prikývla a už som sa chystala ísť prezliecť keď k nám prišiel Mike. ,,No teda Bee, toto by som na teba nepovedal. Ale vyzeráš neuveriteľne." Obdivne povedal. ,,Vďaka ti Mike. Čo tu robíš?" ,,Ále, s bratrancom ideme nakúpiť nejaké potrebné veci,no keď som ťa tu uvidel, musel som sa pri tebe zastaviť." ,,S bratrancom? Nespomínal si,že máš nejakých bratrancov." Naozaj, pokiaľ sa dobre pamätám povedal,že je jedináčik a okrem rodičov a jednej tety nemá žiadnu inú rodinu.  ,Hej, no tento je zo vzdialenejšej rodiny. Z niekoľkého kolena. Ale je to fakt super chalan. No dobre,to teraz vyznelo trochu čudne ale je to pravda." Zasmial sa a kývol na osobu ktorá stála vo dverách a pozerala sa na mňa. Na tvári mal jemný úsmev a oči mu žiarili šťastím.

,,Nick. Rada ťa zas vidím." Povedala som keď sa dostavil k nám. ,,Aj ja teba Bee, a som rád že naše ďalšie stretnutie nemá žiadny pád.

,,Niečo mi ušlo?Pretože ako vidím vy dvaja sa očividne už poznáte." ,,Očividne." Povedali sme s Nickom na raz na čo sme sa zasmiali. ,,Mike, ja som nevedela že u nás na škole máš nejakú rodinu." Povedala Jess. Popravde ma to trochu znepokojilo,pretože ak je Nick,Mikeov bratranec tak sa potom určité pozná aj s Bastiánom. Čo je pre mňa úplne príšerné keďže Mike patrí medzi mojich priateľov.

Ako mi mohlo uniknúť niečo tak dôležité? 

,,To je dlhé a nudné vysvetľovanie. Inak Bee, tie šaty ti veľmi pristanú,úplne v nich žiariš. Už je nejaká príležitosť kam si ich berieš? Alebo si ich kupuješ len tak?" Povedal Nick. 

,,Budem mať narodeniny tak som bola donútená si ich obliecť a vlastne aj kúpiť." Zasmiala som sa. ,,Donútená, pche no dovoľ. Sama si priznala,že sa ti páčia." Povedala na oko urazene Jees. 

,,Tvoja kamarátka má pravdu. Mala by si si ich vziať. A ak sa smiem opýtať koľko to už bude rôčkov čo zdokonaluješ tento svet ? " Musela som sa zasmiať. Čo sa to so mnou deje? Nikdy som sa pri nikom tak nenasmiala ako teraz pri Nickovi. A za posledný rok už vôbec. Vždy to bola skôr výnimočná situácia ak som sa smiala. A teraz? Za posledných pár hodín som sa smiala nespočetne veľa krát.Teraz mám chuť sa smiať zakaždým keď sa spolu rozprávame, čo sa aj v podstate deje. Naposledy som sa tak cítila s ním. Ale to som ho milovala a Nicka nemilujem. Poznám ho jeden deň a to je všetko. Je to proste len milý chalan ktorý vie ako ma rozosmiať. 

,,Už to bude dvadsať rokov čo tu budem otravovať. " ,,Hej a plánujeme oslavu v T&T Club, nechceš sa k nám pridať? Oslava bude na budúci týždeň v stredu." Ujala sa slova Jess a mne až neskôr došiel význam jej slov. ,,STREDU?! Jess ty si sa zbláznila. Na ďalší deň mám niekoľko seminárov a prednášok. Ako to asi mať stihnúť ak mi bude trešťať v hlave? Lebo ako ťa ja poznám nedovolíš mi nepiť a sama ma budeš nalievať chlastom.Preboha kto oslavuje v strede týždňa?"

,,Podľa všetkého budeme my. Rád prídem, no teraz by sme mali už ísť." Povedal Nick a vybral sa na odchod. 

,,Čo to malo znamenať?" Opýtala som sa Jess. ,,Však som ho len pozvala. " ,, Len pozvala! Uvedomuješ si,že on je Bastiánov najlepší kamarát a dokonca aj bratranec nášho Mikea?" Pripomenula som jej len tak mimochodom na čo hneď zbledla. ,,To bol akože ten Nick?" ,,Nie vieš čo, denne na chodbe zrážam synovcov nášho profesora. " ,,Ja-ja som na to- ja som to nechcela. Naozaj prosím ťa prepáč mi to. Vôbec mi to nenapadlo , že on môže byť ten Nick."

,,Čo už z tebou urobím,len sa modli aby na tú oslavu prišiel sám. Inak budem v momente odchádzať a je mi jedno že to bude moja oslava." 

****

,,Mňa ten film nebaví." Zakňučala som už po niekoľký krát,za čo na mňa Jess a Theo vrhli vražedný pohľad.,, Idem na vzduch." Povedala som radšej na čo sa zrazu hneď ku mne otočili znovu. ,,Teraz? Veď je už neskoro večer. Nechceš ísť radšej na terasu?" ,,Na terasu? Myslíš ten maličký balkónik o rozmeroch meter krát meter? Nie vďaka, potrebujem sa aj prejsť. Nebojte,dám si pozor." Povedala som. ,,Aj tak z toho nemám dobrý pocit. Už je jedenásť večer a nechcem aby si sa sama túlala večernými uličkami." ,,Bože Jess už znieš ako moja mama." Povedala som no na konci mi zlyhal hlas. Mala som čo robiť aby sa mi do očí nenahrnuli slzy. ,, Bee, no tak neplač. Keď potrebuješ vypadnúť tak choď len naozaj buď opatrná. Máme o teba strach. " Ujal sa slova Theo. ,,Ďakujem vám." 

Zobrala som si bundu a nenápadne sa vyparila z intráku. Už je dávno po večierke a nepotrebujem mať žiadne problémy ale ten čerstvý vzduch a prechádzku potrebujem. 

Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a zamierila som do parku. Cestou sa mi v hlave premietalo milión spomienok ktoré mali byť dávno pochované hlboko v mysli ale nejakým zázrakom sa stále držali hneď na začiatku. Prečo sa mi to všetko deje?  Chcem ujsť od všetkej tej bolesti no ona zakaždým príde za mnou. S Bastiánom som sa o univerzite nikdy nebavila ale aj tak sa objavil na tej istej kde som aj ja. Rok sa mi podarilo nestretávať sa s ním. Prečo sa to teraz muselo pokaziť? Za jeden deň som ho stretla tri krát a všetko to bola len náhoda. Náhoda ktorá sa doposiaľ nediala. 

,,Hej mačička, poď za mnou,trošku sa pohráme." Zasmial sa hlas neďaleko odo mňa. Zdvihla som hlavu a všimla som si že som už v parku a približuje sa ku mne nejaký chlap. Jeho nestabilná chôdza svedčila o tom,že je opitý. 

Chcela som sa rozbehnúť preč,ale to už stál pri mne a držal ma za ruku. ,,Mačička,neučili ťa doma že je neslušné neodpovedať ?" Bola som paralyzovaná a nevedela som čo robiť. Celá som sa triasla a rozmýšľala čo urobím.  Vedela som,že nemám veľa času a tak som spravila čo ma prvé napadlo.  Uderila som na to najcitlivejšie miesto. Zreval a pustil ma na čo som sa okamžite rozbehla preč.

Bežala som tmavou uličkou a v duchu sa preklínala,že som nezostala doma ako mi Jessica a Theo vraveli. Nie,ja sa proste musím vybrať v noci sama na vzduch,akoby mi nestačila naša terasa.

Obzrela som sa no nikde som ho nevidela. Trochu som spomalila nech sa môžem poriadne nadýchnuť keď v tom som ho uvidela. Práve vbehol do rovnakej uličky v ktorej som sa nachádzala ja. Keď ma zbadal začal sa slizko usmievať. Bolo mi z neho zle. No bála som sa. V tej chvíli som si naplno uvedomila vážnosť situácie v ktorej som sa ocitla. Chcela som sa znovu rozbehnúť no strach ma ochromil,nedokázala som sa ani len pohnúť. Vedela som,že mi nikto nepomôže. Kto by bol taký blázon a o takomto čase blúdil pochybnými uličkami Bronxu. ,,A už ťa mám mačička,už mi neujdeš." Zasmial sa. Neviem kde sa vo mne zrazu vzala ta sila ale rozbehla som sa čo najďalej od neho. No to mi veľmi nepomohlo. Táto ulička bola totiž slepá.

Vzlykla som keď ma chytil a hodil o stenu. Vedela som že toto bude môj koniec. Začal sa ku mne približovať. ,,Pomooóc." Zakričala som aj keď som vedela,že mi to nepomôže. Iba som ho tým naštvala. Videla som mu to na tvári. Rozplakala som sa keď sa na mňa nalepil. Smrdel od alkoholu a cigariet a ja som mala čo robiť aby som sa nepovracala.

Zrazu odo mňa prudko odletel a ja som si všimla postavu. Môj záchrana. Kopol toho slizáka a potom sa obrátil ku mne. ,,Si v poriadku?" Opýtal sa a ja som zmeravela na mieste. Nezmohla som sa na nič iné len na prikývnutie. ,,Ja som Sebastián. Sebastián Prize a ty?" Briana Fárová,pomyslela som si. No to mu v živote nepoviem. Nečudujem sa mu,že ma nespoznal,je to viac než rok. A ja som sa odvtedy úplne zmenila. Pozrela som sa naňho a všimla som si že ma pozoruje a očividne čaká na moju odpoveď.

,,Bee, som proste len Bee." Zašepkala som.

,,Teší ma,proste len Bee." Usmial sa na mňa.