I am not okay (Dokončené)

8.Kapitola

V odraze zrkadla som videla,že som biela ako stena,no to, že on už vie pravdu mi nijako nepomáhalo. Kurnik, veď on sám povedal,že musí na pár dní odísť. Hneď mi malo dojsť,že tu niekto hrá špinavú hru. ,,Prepáčte pán Fara,ale na chvíľu by som sa potreboval porozprávať o samote s vašou dcérou. " ,,Samozrejme Sebastián." Nieeeeeee. Zakňučala som v duchu. Prišiel ku mne a surovo ma chytil za ruku a ťahal  hore do mojej izby.

Vošli sme dnu a potichu zavrel dvere. Stále sa na mňa nepozrel len stál opretý o moje dvere a zhlboka dýchal. ,,Robíš si zo mňa srandu?" Ozval sa po chvíli ticha. ,,Bol som ti na smiech? Bavila si sa na môj účet?!" Hovoril kľudným hlasom a mne z toho na chrbte vyskočili zimomriavky,pretože toto bolo horšie akoby kričal. ,,Prečo si to myslíš?"  ,,Briana,neser ma. Teraz mám čo robiť aby som po tebe nekričal,tak ma láskavo neser." Tak teraz sereš ty mňa zlato. Pomyslela som si. ,,Sebastián, čím ťa akože serem,mi povedz. Tým,že som ti nepovedala kto som? No to nie je moja chyba. To ty si ma nespoznal. Ja som odišla preč,že začnem nový život no ty sa musíš objaviť hneď pri mne." ,,Prečo si mi to nepovedala? Vieš ako som sa cítil keď si odišla? Ako som sa cítil keď si mi povedala,že si bola tehotná a hneď potom som ťa našiel v kaluži krvi? Vieš to kurva?!" ,,Ako si sa cítil ty?! Si zo mňa musíš strieľať. Sebastián to ty si na mňa všetko hral a nič si nemyslel vážne. Ty si mi strpčoval život ako si len vedel a keď som bola šťastná a milovala ťa najviac na svete, potrebovala ako nikdy nikoho sa to všetko posralo,pretože vyšla najavo ta tvoja hra. Ako si myslíš,že som sa cítila ja?" ,,Bria-" ,,Nie! Teraz hovorím ja! Nevedela som si bez teba predstaviť život, no ty si ma len podlo využil ako nejakú handru. Raz sa mi vysmievaš a onedlho hovorí,že ma miluješ? No prepáč, ale to som ti nemohla uveriť. Zlomil a pošliapal si moje srdce ako sa najviac dalo. Tak sa mi láskavo nečuduj,že som bola zbabelec a pokúsila sa ujsť od toho všetkého tou najjednoduchejšiou cestou. No ako som hovorila, odpustila som tebe aj chalanom. Keď som sa v nemocnici prebrala Matt mi povedal,že keby nebolo teba,zomrela by som. 

Celé dni som dúfala,že za mnou prídeš,no ty nič. A keď ma prepustili domov som ťa videla bozkávať sa s inou babou. Tak čo som si akože mala kurva myslieť? Bola som naivná hus.

Keď mi Matt navrhol nech s ním odídem do Yorku ani na sekundu som neváhala. Chcela som konečne vypadnúť z tohto prekliateho mesta a čo najďalej od teba. No moje prianie  sa neuskutočnilo pretože TY  si sa musel objaviť na rovnakej škole na akej som bola aj ja. Tak mi teraz povedz kto bol a tom horšie. Ja, ktorá som sa z toho spamätávala niekoľko mesiacov a stále ma bolí byť v tvojej prítomnosti alebo si to bol ty, kto si našiel hneď niekoho iného a bez problémov sa vrátil do svojho života." ,,Nič nevieš. Pre mňa to boli najväčšie muky aké som kedy prežíval. Vedieť,že za všetkú tvoju bolesť môžem ja ma ničilo. Miloval som ťa no ty si mi neverila. Ako si myslíš,že som sa cítil?! Raz som ťa bol navštíviť v nemocnici. No práve si spala a ja som ťa nechcel rušiť. 

Uvedomil som si,že ti bezo mňa bude najlepšie a tak som ťa nechal na pokoji. Nezasahoval ti do života. Uvedomil som si,že ťa ničím a nezaslúžim si ťa. Pre mňa si a aj si bola niečo nedosiahnuteľné,niečo čo som si nezaslúžil. 

Keď som ťa pred štyrmi dňami uvidel v tej kaviarni myslel som si že šaliem.  Bola si to ty a zároveň aj nebola. Strašne si sa podobala na moju starú Briu no nebola si ňou,stala si sa Bee a ja to rešpektujem. Bol som hlupák,že som si to neuvedomil. Rok a pol som bol hneď pri tebe no zároveň aj tak ďaleko a všetko to bola len moja chyba. Keby som ti hneď na začiatku povedal o čo ide,možno by sme teraz boli spolu." Povedal a pozrel sa na mňa. 

,,Možno,ale aj tak o tom pochybujem. My k sebe nepatríme. Každý sme z iného sveta." ,,Bria-" ,,Mali by sme sa vrátiť dole a porozprávať sa prečo som tak nutne musela priletieť z Yorku." ,,Ty to nevieš?" Opýtal sa prekvapene. ,,Niee, no predpokladám,že ty áno." ,,Mali by sme isť dole." ,,Seb!" Povedala som a pritiahla si ho k sebe. Bolestivo som si uvedomovala našu blízkosť no musím sa dozvedieť o čo tu ide. ,,Povedz mi o čo ide,prosím." ,,Bria,zapamätaj si,že mňa nikdy nepros. Urobíš to pre mňa?" ,,Len v tom prípade,že mi povieš prečo som musela odletieť na iný kontinent tak naliehavo." ,,Musia ti to povedať oni." Povedal a uprel zrak do mojich očí. Telo mi zalialo horúčava a krv sa mi doslova varila. ,,Si tak nádherná nechcem aby si ma nenávidela." Šepol a pobozkal ma. Ničomu som nechápala. Prečo by som ho mala nenávidieť keď som mu už odpustila? No to som nechala tak a naplno si užila jeho pery. V duchu som sa zaprisahala ,že toto musí skončiť a toto je náš posledný bozk. Nesmiem sa naňho znovu namotať.