I am not okay (Dokončené)

30. Časť

Musím priznať,že ste ma prekvapili. Toľko hlasov k minulej časti?! Ďakujem a prajem príjemné čítanie :)

Sebastián

,,Mne je to jedno. Ale dnes prídeme nech sa deje čokoľvek."
,,Nemyslíš,že je to nejako unáhlene?" ,,Vôbec a už sa o  tom nemienim s tebou baviť." ,,Dobre,len skúste sa aspoň nejako slušne obliecť, nechceš jej hádam privodiť šok,vieš aká potom býva." 

,,Neboj sa." Povedal som a hneď na to som zložil. Neviem čo si o sebe myslí. A vôbec ma nezaujíma ako na to bude reagovať ona.Nikdy som ju nebral ako niečo viac,bola to len osoba ktorá ma porodila. Nikdy to nebola mama. Zato otec,ten sa o mňa vždy staral aj keď to bolo hlavne kvôli tomu,že som mal prevziať jeho akcie.  

Z môjho uvažovania ma vyrušil zvonček pri dverách. Vstal som z fotelky a išiel otvoriť. ,,Pán Sebastián Prize?" ,,To som ja." ,, Ja som Hunka a doniesol som vám,vašu objednávku." ,,Aha,dobre,ďakujem." Prevzal som od neho balík a zabuchol som mu dvere rovno pred nosom. Krabicu som odniesol ku mne do izby a otvoril. Perfektné,pomyslel som si keď som ju otvoril.

Na nič som nečakal a vybral som si veci ktoré si bohužiaľ budem musieť obliecť. Nenávidím spoločenské akcie no dnes to nejako prežijem keďže tam pôjde so mnou aj ona. Som zvedavý ako sa zatvári keď jej to oznámim,pretože zatiaľ nič netuší.Pri predstave jej výrazu som sa musel zasmiať.

No nič, vzal som si veci a vybral sa do kúpeľne,potrebujem sprchu.

Briana

Čo je to láska? Úbohý cit,ktorý nás ničí za živa? Možno,no pre mňa je to môj život so Sebom. Keď tak rozmýšľam ani neviem ako som sa doňho zamilovala. V jednej chvíli som ho nenávidela a v druhej som ho beznádejne milovala. To vlastné svedčí aj o tom aká je láska nevyspytateľná. Nikto nevie kedy sa objaví a zamotá nám život.

Dnes sú to tri mesiace  čo chodím so Sebom. Nemyslím,že by si to on pamätal ale ja to viem a to stačí. Netreba nám žiadne zamilované poobedie,také prežívame každý deň. Jednoducho je to ako každý obyčajný deň. 

O pár dní sa vrátia rodiči a ja som uvažovala nad ich návrhom pozvať Seba k nám na večeru. Aspoň sa lepšie spoznáme a upevníme tým náš vzťah. Nebudem musieť viac krát počúvať reči rodičov,prečo som ho nepoznala  k nám keď sú aj oni dvaja doma. No ja ta to nemôžem,že vždy keď je u nás on, oni doma nie sú.

Mama bude mať narodeniny tak asi usporiadam takú menšiu večeru v kruhu rodiny a zavolám aj Seba. To bude zábava. Viem si predstaviť tie otázky ktoré budú padať naňho,až mi ho je trošku ľúto.

V dome je ticho takže keď mi zazvonil telefón skoro som dostala infarkt. Neznáme číslo. Kto by to mohol byť? Pomyslela som si.

,,Prosím."
,,No to je sila,počuť po čase tvoj hlas kamoška. Už som ani nedúfala,že sa toho ešte dočkám." ,,ANNA!" Zakričala som. Tak nejako som na ňu úplne zabudla.Odkedy sa odsťahovali do Oklahomy dlho som o nej nepočula. No teraz je to akoby zázrak sa porozprávať so svojou najlepšou kamarátkou. ,,Dobre Brii,viem,že sme sa dlho nerozprávali ale nemusím vďaka tebe hneď prísť o sluch." ,,Prepáč. To som nechcela,len mi to nejako ušlo. Ako sa máš?" 
,,Ale,poznáš to, nuda, samí pekní chalani ktorí si ma nevšímajú a tak podobne, čo ty a Sebo ? " ,,Nooo tak nejako spolu už tri mesiace vážne chodíme a mám kľúče od jeho bytu." To posledné som už len šepkala ale ona to aj tak počula. ,,Čoooo?!" ,,Tak teraz som ohluchla kvôli tebe ja." ,,Prepáč kamoška no máš čo vysvetľovať." Povzdychla som si a začala pekne od začiatku...

****

Po hodinovom rozhovore s Annou som si konečne pohodlne sadla k telke a zapla nejaký program. No nezašla som ani do poly zoznamu a ozval sa zvonček od domu.Naštvane som sa postavila a oddupala som k dverám. No keď som za nimi uvidela stáť Seba moja zlosť ma hneď prešla.

,,Ahoj zlatíčko,čo ty tu?" ,,Mám pre teba menšie prekvapenie a chcem aby si si toto vzala na seba. Máš pol hodinu na nachystanie potom budeme musieť ísť." Povedal hneď zo začiatku.,, Ale-" Chcela som protestovať no umlčal ma bozkom. ,,Čas ti beží. Naozaj by sme nemali meškať." S povzdychom som prikývla a prevzala som si od neho tašku a vybrala sa smer moja izba.

Keď som otvorila tašku skoro som odpadla. Boli v nej krásne ružové kokteilové šaty. Na vrchu mali kamienky a od pásu asi po kolená bola tmavoružová našuchorená sukňa.

Neviem kam ma chce Seb vziať ale tie šaty neveštia nič dobré. 

Obliekla som si ich,jemne som si natočila vlasy nech aspoň nejako vyzerajú a naniesla ľahký make-up. Obula som si čierne lodičky a vzala čiernu kabelku potiahnutú čipkou. Po tom ako som sa uvidela v zrkadle som uznala,že vyzerám dobre. Nadychla som sa a vybrala sa dole za Sebom.Ten už bol očividne nedočkavý pretože sa prechádzal hore dole po chodbe. No keď ma uvidel zastal a pozeral na mňa s otvorenými ústami. ,,Ak sa nemýlim tak sa ponáhľame." ,,Presne tak,ideme?" 

Nasadli sme do jeho auta a vydali sa smer neznámo. ,,Kam ideme?" ,,To je prekvapenie." ,,Nemám rada prekvapenia." ,, Nemáš to je pravda,ty ich proste zbožňuješ." Zasmial sa a ja som mala čo robiť aby som sa nesmiala s ním. Ako vždy mal pravdu no ja som sa snažila hrať na slečnu urazenú. ,,A povieš mi ako dlho asi pôjdeme?" ,, Potom dáš už pokoj ?"  ,,Nič nesľubujem." ,,Fain, pôjdeme necelú hodinu a teraz ticho musím sa sústrediť na cestu." ,,Rozkaz pane." Zasmiala som sa a všimla som si,že aj jemu cukali kútiky úst no nakoniec si zanechal chladnú tvár. 

Z tej cesty som začínala mať strach. Seb mi nechcel povedať kam ideme a to je už polhodina cesty za nami. Teraz sme sa nachádzali v jednej z tých najdrahších častí Londýna a ja nechápem čo tu robíme. ,,Ešte dlho?" Pripadala som si ako decko ktoré sa nevie dočkať cieľa cesty. 

,,Nie už tam budeme." Ozval sa po dlhej chvíli Seb. Naozaj som nechápala jeho chovanie. Dokonca by sa dalo povedať,že vyzerá nervózny. Čo sa mi k nemu nehodí.

Nakoniec sme zastavili pred obrovskou vilou. Inak sa to nazvať ani nedalo.,, Seb čo tu robíme?" 
,,Tu sa koná jedná charitatívna akcia,bude tu mnoho bohatých ľudí no nič si z nich nerob." ,,Ale prečo som tu aj ja?!"

,, Konečne ťa ideme predstaviť mojím rodičom."

Tak lásky moje,ospravedlňujem sa,že časť je až takto neskoro, ale nemala som na písanie čas. Ďalšiu časť sa pokúsim pridať čo najskôr ako to pôjde. (Ak sa mi bude chcieť tak do dvoch dní bude určite :D )