Snarry jednorázovky

Hagridov večierok

Harry sa pomalým krokom prechádzal po rokfortských pozemkoch a rozmýšľal nad tým, či sa rozhodol správne.

Boli veľkonočné prázdniny a väčšina študentov odišla domov za svojimi rodinami. Ron a Hermiona išli do Brlohu. Pozvali aj Harryho, samozrejme, on však odmietol.

Potreboval si prečistiť hlavu, byť chvíľu sám. Už dlhšiu dobu jeho myšlienky navštevuje jeden obávaný profesor. Severus Snape.
Nevie, čo má robiť. Snape sa objavuje v jeho myšlienkach častejšie, akoby sa patrilo. Každé ráno, keď sa zobudí myslí na neho. Každý večer, keď zaspáva, myslí na neho. V jeho snoch sa objavuje pravidelne.

On je jeho prvá aj posledná myšlienka dňa. On je jeho jediná myšlienka počas celého dňa. Keby mal spočítať koľkokrát na neho za deň myslí, bolo by to iba raz, pretože on nikdy neopustí jeho myseľ.

Mal vážny problém a nevedel ako ho riešiť. Vedel, že Snape by mu jeho pocity neopätoval. Neodvážil sa ani pomyslieť na jeho reakciu, keby to zistil.

Teraz si to miery na večierok, na ktorý ho Hagrid pozval včera. Povedal, že by bol veľmi rád keby príde. Že tam bude iba pár profesorov, nič vážne. A tak Harry súhlasil.

Potreboval sa trochu odreagovať od myšlienok na Snapea, možno sa opiť. Ale čím bližšie bol, tým viac rozmýšľal či urobil právnu vec, keď Hargridovi na jeho pozvanie prikývol. Nevedel, ani kde sa berú jeho pochybnosti. Užije si dnešný večer a konečne prestane myslieť na Severusa. Nie Severusa, ale Snapea. Snapea.

Proste musí pochopiť, že ho nikdy nedostane, a že sa zbytočne topí vo svojich pocitoch.
Ani sa nenazdal a ocitol sa pred Hagridovou chatkou. Zdvihol ruku a zaklopal. Otvoril mu usmiaty Hagrid s fľašou v ruke.

,,Ahoj Harry, kamaráde, poď dovnútra," povedal a uvoľnil mu miesto, aby mohol prejsť cez dvere. Harry sa nesmelo pretlačil dovnútra a ihneď ho ovanula vôňa alkoholu.

Porozhliadol sa po miestnosti. Pri stole sedel  Dumbledore s pohárikom v ruke. Veselo sa smial na niečom, čo mu práve McGonagallová povedala. V rohu sa potichu rozprávali Flitwick so Sproutovou. Trelawneyová sa prechádzala po miestnosti a motala sa z jednej strany na druhú.

,,Harry, som tak rád, že si prišiel," povedal Dumbledore keď Harry prešiel ku stolu, kde sedel. Na stole boli poukladané fľaše s rôznymi druhmi alkoholu.

Hargrid mu vtisol pohár s alkoholom, ktorý Harry nepoznal. Hľadal miesto, kde by si moholo sadnúť. Nechcelo sa mu veľmi ostávať pri stole s Dumbledorom, Hagridom a McGonagallovou. V rohu pri krbe uvidel prázdne kreslo.

Pre seba sa usmial a vyšiel k nemu. Ako sa približoval, zamrzol na mieste. Pri prázdnom kresle bolo ešte jedno kreslo, viac v rohu, viac zahalené tieňom. Lenže to kreslo už nebolo prázdne. Sedel tam muž, ktorý Harrymu stále zamestnával myšlienky.

Muž, ktorého dúfal, že tu neuvidí. Priam si bol istý, že ho tu neuvidí. Severus Snape sa pozeral presne na neho. Bolo už veľmi neskoro sa otočiť a zmiznúť. Preto do seba kopol pohár s alkoholom, ktorý držal v ruke a pomaly prešiel k prázdnemu kreslu. Pohľad mal upretý do zeme, keď sa posadil.

,,Dobrý večer, profesor," zamumlal si Harry
popod nos.
,,Dobrý večer, pán Potter," odpovedal Snape svojim hlbokým hlasom.
V ruke držal pohár, avšak, jeho narozdiel od Harryho, bol plný.

,,Prečo ste stu, profesor? Netipoval by som, že vy si užívate takéto večierky." Ihneď ako to Harry vypustil z úst, oľutoval to. Prečo musel byt taký idiot. Prečo. Nemohol iba v tichu sediet a pozerať sa do zeme? Robiť sa, že neexistuje?

,,Neužívam, výnimočne máte pravdu, Potter. Avšak bol som donútený profesorom Dumbledorom. Verte mi, mám na práci aj lepšie veci, než tu sediet."