3. Diablova krv: Neskrotná vášeň [Dokončené]

17. Ragnarova premena

,,Ale čo ak sa nespojíme?" Zdvihla som obočie.

,,Samozrejme, že spojíme." Zamračil sa Ragnar.

,,Nebol si to ty, čo mi povedal, že nie som tvoj typ? Zatiaľ mi len dokazuješ, prečo sa nespojiť." Odvetila som úprimne.

,,Ale-..." začal to vyvracať ale do reči mu skočila Artemis.

,,Nelle má pointu. Bol si k nej hrubý a neúctivý. Ak by sa takto zachoval ku mne nejaký muž, zabila by som ho." Mykla plecami Naia.

,,Myslím, že by sme mali ísť." Postavila sa Mikayla ,,je tma a Chris musí ísť spinkať."

,,Áno, Lara tiež." Prikývla Naia a postavili sa a po krátkom rozlúčení odišli.

Postavila som sa z kresla a išla z pracovne preč. Dvere predomnou sa zabuchli a ja som zacítila dominantnú auru.

Otočila som sa a predomnou v tesnej blízkosti stál Ragnar ,,kam ideš?" Spýtal sa jemne.

,,Spať." Odpovedala som šepotom.

,,A čo naše rande?" Zdvihol obočie.

,,Zavolaj si naň tvoju kurvu." Vyprskla som.

,,Chcem ísť na to rande s tebou, mi Amore." Zamračil sa.

,,Tak to začni ukazovať, pretože jediné, čo vidím je ako za tebou doliezva tvoja hračka." Hrdo som vystrela bradu.

Ragnar prižmúril oči a zdvihol ma. Prehodil ma cez plece. Začal somnou kráčať von z domu.

,,Ragnar, pusť ma." Zamračila som sa.

,,Nie. Ideme na rande." Odvrkol a niesol ma ďalej.

,,Kam?" Prestala som bojovať.

,,Na jedno tajné miesto." Odvetil a viedol ma do lesa za domom.

,,Vysadneš si na mňa, dobre?" Pomaly ma položil.

Nechápavo som sa naňho pozerala a rozmýšľala, čo tým myslel. Vedel, že tomu nerozumiem a so šibalským úsmevom si vyzliekol veci. Ako posledné padli na zem trenky a ja som zabudla ako sa rozmýšľa. Predomnou stál úplne nahý Ragnar a mne sa zbiehali sliny v ústach.

Nedokázala som sa pozerať nikam inam len naňho. Jeho celé telo bolo svalnaté a zadok mal chutne vypracovaný. Tehličky na bruchu boli naozaj výrazné a jediné, čo som chcela bolo prechádzať po nich s prstami.

No potom mi oči spadli o kúsok nižšie a moje telo obliala horúca vlna vzrušenia. V podbrušku som zacítila tlak a rozkrok mi zvlhol. Do tváre mi nabehla všetká červeň a stehná som tisla k sebe ako som len dokázala.

,,Ako vlk mám veľmi dobrý čuch." Šibalsky ku mne spravil krok a ocitol sa predomnou ,,cítim tvoje mokro, mi Amore."

Zťažka som preglgla a zabudla ako sa dýcha.

,,Neviem sa dočkať toho ako ochutnám tvoju vlhkosť." Zavrčal mi pri uchu.

"Ragnar, prosím. Vezmi si nás hneď tu a teraz." Započula som Avu.

Nebola som schopná ani jej odpovedať. Ragnarova ruka prešla cez prsia, až k môjmu rozkroku a pohladil mi ho.

,,Si moja, mi Amore." Jednou rukou ma chytil vzadu na chrbte a pritisol ma k sebe.

Môj dych sa triasol a telo sa mi chvelo každou stotinou, čo sa ma dotýkal. Cítila som na svojom tele jeho veľké prirodzenie a moje nohy, ktoré boli doteraz jak želatína, prestali fungovať.

Ragnar ma chytil a zdvihol ma akoby som mala váhu pierka. Držal ma k sebe pevne pritisnutú a naše tváre boli naozaj blízko. Čelami sme sa dotýkali a očami sme na seba zblízka hľadeli.

Spravil somnou pár krokov a zacvakol ma o strom. Panvou spravil pohyb a jeho penis sa obtrel o môj rozkrok. Cítila som to tak intenzívne, že som si nevedela predstaviť ako to budem cítiť, keď nás nebude od seba deliť žiadne oblečenie.

,,Ragnar." Šepla som spolu s jemným vzdychom.

V momente sa naše pery dotkli a začali sme sa bozkávať. Nevedela som zastaviť to, čo moje cítilo a oddala sa mu úplne celá.

Ragnar to vedel.

Cítil to zo mňa.

Toto, čo sme začali, malo len jeden koniec a obaja sme si boli istí tým, čo jeden pre druhého znamenáme.

Jeho bozky boli čoraz vášnivejšie, potrebnejšie a úprimnejšie.

,,Vieš to, však?" Šepol po medzi bozky.

,,Čo?" Trasľavo som sa spýtala.

,,Že som tvoj." Prestal ma bozkávať ,,nikdy som nikoho iného nebol. Som pripravený sa ti celý odovzdať, ak si ty ochotná zabudnúť na všetky veci, ktoré sa nás snažia rozdeliť."

,,Som tvoja od momentu ako si sa ma dotkol v tej prekliatej cele." Jemne som ho pohladila ,,sľúb mi, že toto medzi nami je naveky a nie len dočasné."

,,Samozrejme, že to je naveky." Zašepkal a opäť ma pobozkal.

Pomaly ma položil na zem a sveľkým nádychom a pobozkal. Odtúpil odomňa a nastalo ticho. Pomaly som otvorila oči a prekvapene hladela pred seba. Čakala som, že si ma vezme hneď teraz pri tomto strome ale nespravil to.

,,Sadaj." Povedal súškrnom a premenil sa na veľkého vlka. Bol obrovský a čierny. Oči mu žiarili na zeleno a sledoval ma.

Až teraz som pochopila, čo tým myslel. Vysadla som naňho a rozbehol sa somnou cez les. Čím hlbšie do lesa utekal, tým väčšia tma bola.

Pomalej chvíli mi bolo už chladno z tej rýchlosti a nič som nevidela. Pritisla som sa k Ragnarovi ešte bližšie a zatvorila oči. Ani neviem koľko trvalo, kým Ragnar zastavil. Otvorila som oči a zostala prekvapene stáť.