3. Diablova krv: Neskrotná vášeň [Dokončené]

26. Nie!!

,,Si smrť." Šepla som.

,,Áno." Ruky mal za chrbtom spojené a vystretý prešiel bližšie.

,,Prečo mi pomáhaš?" Spýtala som sa.

,,Smrť má byť neutrálna." Odvetil.

,,Ale toto, čo robíš neutrálne nie je." Zdvihla som obočie.

,,Nie, pretože tvoja budúcnosť končí tragicky a všetká rovnováha zo zeme by zmizla. Boh by vyhral a to nemôžem dopustiť." Povedal hrdo.

,,Riskuješ?" Napadlo mi.

,,Áno, pravdepodobne to bude mať nejaké následky ale to mi je fuk." Mávol rukou.

,,Ďakujem." Úprimnosť z môjho hlasu sršala.

,,To nestojí za reč. Zabiť ma nemôže." Zasmial sa ,,ako sa má Artemis?"

,,Artemis?" Šokovane som sa spýtala ,,má sa dobre."

,,Nádherná žena." Zamyslene povedal.

Videla som ako ho myšlienky nachvíľu odniesli ďaleko preč.

,,Je čas." Luskol prstami a opäť som stratila vedomie.

Ragnar

Dieťa?! Bože ako som mohol byť taký hlúpy. Vedel som to.

V pracovni som do všetkého búchal. Hneval som sa sám na seba, pretože mi to malo dôjsť včas. Obaja moji bratia si našli ženy a tie onedlho zostali tehotné.  Mohlo ma to napadnúť, že to súvisí s rovnováhou.

Nikdy som neplánoval to, čo stalo. Nechcel som ani lásku a už v žiadnom prípade som nechcel dieťa. Nevídim sa v roli otca. Len teraz som získal ženu a už mám mať aj dieťa? Chcel som si ju užívať. Chcel som jej toho toľko ukázať a namiesto toho, budeme mať dieťa.

"Nechal si ju tam." Povedal Rover nahnevane.

,,Nechaj ma." Odvrkol som mu.

"Ak je tehotná, mal si stáť pri nej a ty si ju tam nechal samú a odišiel." Vrčal v hlave.

,,Daj mi pokoj." Zvreskol som.

"To, čo si spravil, robia len slaboši." Provokoval.

,,Chcel som byť len chvíľu sám!" Buchol som od hnevu pohár priamo do steny. Ten sa rozletel.

"Dobre vieš, že prvé mesiace tehotenstva sú nebezpečné." Povedal s kľudom.

A vtedy mi to docvaklo. Dieťa v tele sa nevie brániť. Mikaylu kvôli jej tehotenstvu zabili anjeli. Naiu zabili elfky. Moja Nelle ak bude tehotná tak len pár hodín ale nemá najmenšie tušenie, o čo ide.

Terior je stále na úteku a on v Boha neverí. Kľudne by mohol prísť na Saliorove, Artemisiné alebo Cassianove územie a mohol by ju opäť uniesť.

V tvári sa mi objavil strach a viac som nečakal. Otvoril som portál a prešiel som ním. Objavil som sa na nádvorí a prišiel priamo do veľkej hádky.

,,Čo sa to deje?" Zdvihol som obočie.

Ďalšia vec, čo nasledovala bola naozaj silná facka od Mikayly a hneď za ňou druhá od Naii.

,,Začo?" Prekvapene som sa pozrel.

,,To máš zato ako si sa zachoval." Vyprskla Naia ,,nechal si ju tu a odišiel si preč!" Ukazovákom namierila na prázdne miesto.

,,Potreboval som len vychladnúť." Zamračil som sa.

,,Ani jeden z nás neplánoval rodinu, Ragnar." Povedal Salior.

,,Dajte mi pokoj. Kde je Nelle?" Pozeral som po okolí.

,,Ako to-..." Mikayla sa mi otočila chrbtom a pozrela sa na miesto, na ktoré predchvíľou ukazovala Naia.

,,Kam zmizla?" Vypúlil oči Cassian.

,,Nie!!!!" Započuli sme krik muža.

Veľmi dobre som poznal ten hlas. Aj z tej diaľky som vedel, kto to je.

Terior.

V mojich očiach sa objavili slzy, pretože mnou prebehla silná bolesť. Môj vlk sa snažil dostať napovrch ako bláznivý. Zúril. Vedel som, čo to znamená.

Rozbehol som sa ako prvý a zamnou bežal každý s nich ešte aj s deťmi v náručí. Prebehol som lesom priamo cez hranice a zabrzdil na lúke. Všade tu bola cítiť jej krv. Môj vlk začal vyť nahlas a srdcervúco. Cassian zdvihol zakrvavenú dýku a pozrel na mláku krvi.

,,Patrí Nelle." Šepol.

Premenil som sa naspäť do ľudskej podoby a spadol som na kolená.

,,Nemali ste ju nechať samú!" Zvreskol som.

,,V prvom rade si nemal odísť bez nej." Zamračil sa Salior.

,,Je úplne zbytočné sa tu teraz dohadovať, kto za to môže. Nevieme kde je, nevieme, či je zranená alebo mŕtva." Vyprskla Mikayla a obzerala sa po okolí.

,,Vy dve odnesiete do hradu deti a uložíte ich na spánok. Každý z nás ohlási najlepších bojovníkov a rozdelíme sa. Pôjdeme hľadať Nelle podľa pachu, ktorý tu zanechali a nájdeme ju." Začal Salior.

A naozaj tak bolo. Artemis prešla cez portál s jej najlepšími čarodejnicami do pár minút. Cassianovi upíri a moji vlci tu boli tiež. Saliorove víli a elfovia pribehli a chvíľu nato aj Mikayla s Naiou.

Rozdelili sme sa na všetky svetové strany a prehľadávali sme všetko. Najhoršie natom bolo to, že ich pach bol všade. Dobehol som k ceste na konci lesa a pach zmizol. Zostal tu len pach po autách.

Zmizla.

Hľadali sme tridsaťšesť hodín vkuse a nenašli sme ju nikde. Bol som zúfalí. Nemal som najmenšiu šajnu, čo s ňou je. Žiadnu informáciu, kde sa nachádza. Lenže môj vlk a duša smútili. Vedel som, že to môže znamenať len jediné.

Je mŕtva.

Ale nemohol som si to pripustiť. Moja hrdosť a tvrdohlavosť to nedovolila.