3. Diablova krv: Neskrotná vášeň [Dokončené]

28. Stretnutie drakov

Jemne som zdvihla ruku pred seba a sledovala svoje prsty. Dva centimetre nad dlaňou sa objavil modrý plameň, ktorý mi jemne tancoval na ruke.

,,Teraz privolaj svojho draka." Usmiala sa.

Prekvapene som sa pozrela na Ragnarovu mamu a zhlboka sa nadýchla. Zacítila som jemný vánok a zbadala čierny dym, ktorý vyletel priamo z môjho srdca.

Razom sa zmenil na čierneho draka, ktorý bol naozaj maličký. Spravil po oblohe tri saltá a fúkol rovnaký modrý dym. Drak zletel ku mne a usadil sa na mojom pleci.

,,Ava! Si krásna." Vravela som šťastne.

,,Budeš sa môcť zmeniť na draka aj ty sama ale až po pôrode. Prvá zmena na draka vyžaduje veľa sily a to v tehotenstve nie je najbezpečnejšie. Preto ti neodporúčam meniť seba." Vysvetlila.

,,Samozrejme." Prikývla som.

Neplánovala som sa zmeniť na draka. Ak to bolo čo i len trošku nebezpečné pre dieťa, nemá to zmysel riskovať.

,,Tak konečne si ju privolala." Prišiel k nám Diabol a vedľa neho kráčal Aeron.

,,Áno." Prikývla som a pozrela na Aerona ,,čo ten trest?"

,,Boh sa mi snaží vnútiť nevestu." Mávol rukou.

,,Koho?" Spýtala sa Brinn.

,,Jednu z anjelov." Prevrátil očami.

,,Takže budeš mať ženu?" Prekvapene som sa spýtala.

,,Jedného dňa áno ale nie anjela." Mykol pleciami.

,,Vyberiem ti nejakého démona." Zasmial sa Darien.

,,Moje srdce vlastní už len jedna, Darien." Povedal úplne vážne.

,,Kto?" Prekvapivo pozrel diabol.

,,Tvoja dcéra." Zazubil sa.

,,Artemis? Veď áno netuší, že existuješ." Rozmýšľal diabol.

,,Preto potrebujem povolenie od Boha aby som mohol chodiť na zem." Prevrátil očami.

,,Artemis je najťažší oriešok zo všetkých mojich detí." Poznamenal.

,,Ja viem ale dobre vieš, že srdcu nerozkážeš." Povedal bez kúsku hanby.

,,Moja dcéra osudu neujde. Čaká ju rovnaký osud ako jej bratov. Spriaznená duša a dieťa."Odvetil diabol.

,,Viem." Prikývol.

,,Si to ty?" Spýtal sa narovinu Ragnarov otec.

,,Áno. Myslím, že áno ale na sto percent to budeme vedieť až vtedy, keď sa moje nohy dotknú zeme." Pousmial sa.

,,Som zvedavý, či si schopný moju dcéru skrotiť." Zasmial sa Darien.

,,Kedy budem mať tú úlohu?" Čakala som na odpoveď.

,,V deň odchodu." Diabol sa prefíkane usmial a Aeron zchuti.

,,Prečo ju trápiš?" Pokrútila s hlavou Brinn.

,,Kazíš všetkú zábavu, Brinn." Vzdychol Ragnarov otec ,,svoju úlohu si splnila v momente ako si sa dokázala zabiť."

,,Takže teraz tu budem tri mesiace čakať, kým moje bábätko sa nebude vedieť obrániť samé?" Prekvapene som hľadela na všetkých troch.

,,Presne tak." Prikývol Satan.

,,Mala by si si ísť oddýchnuť." Pousmiala sa Brinn a ukázala mi cestu späť.

Vošla som do izby, kde som sa zobudila a Ava si hneď našla miesto na paplóne. Ja som si detailnejšie prezerala izbu a otvárala všetky šuflíky. Bolo tu Ragnarove a aj moje oblečenie a v kúpeľni boli rôzne sprchové šampóny ale nikde nebolo nič súkromné.

Čas začal plýnúť rýchlejšie. Trávili ho somnou Brin, Darien a aj Aeron tu bol podozrivo často. Väčšinu času som trávila precvičovaním ohňa, spaním alebo lietaním na Ave. Vedela som ju privolať v rôznych veľkostiach a naozaj ma to bavilo.

V jedno ráno som vošla do záhrady pod hradom a okolo mňa lietala Ava. Cítila som zvláštnu prítomnosť niekoho, kto sem nepatril a začala som sa obzerať. Ava vyletela vysoko do vzduchu a užívala si lietanie.

V diaľke som zbadala dve postavy a keď som zastavila, otočili sa ku mne.

,,Kde je Darien? Čo bolo také súrne, že sme museli prísť až sem?" Spýtal sa ma muž.

Žena na mňa hľadela a čítala ma. Sledovala ma a rovnako tak aj každý detail na mojej tvári. Niečo sa jej na mne nezdalo.

,,J-ja neviem. Ohlásim ho." Zastavila som a otočila sa. Kráčala som späť do hradu, keď ma zastavil hlas ženy.

,,Nelle?" Šepla.

Zastavila som. Zostala som stáť zamrznutá a nenachádzala slov. Ava zletela z oblohy a sadla si mi na plece.

,,Si to ty." Vzdychla a rozbehla sa zamnou.

Len čo ku mne dobehla, stisla ma v objatí a plakala ,,si tak nádherná, dievčatko."

,,M-mami?" Hlas sa mi roztriasol.

Muž, ktorý mal byť mojim otcom tam stál a sledoval nás obe. Zostal v úplnom šoku.

,,Miriol. Naše dievčatko." Otočila sa naňho mama.

Otec začal kráčať ku mne a tesne predomnou zastavil. Zhlboka sa nadýchol akoby sa snažil zachytiť moju vôňu.

,,Si to naozaj ty." Šepol a vtisol ma do objatia.

Toto stretnutie bolo nečakané ale o to lepšie. Všetci traja sme boli ticho a mlčali v objatí.

,,Ako to, že si tu?" Šepol otec.

,,To je nadlhšie rozprávanie." Pousmiala som sa.

,,Si mŕtva?" Pozrel na mňa otec a stíchol.

,,Áno a aj nie." Odpovedal za mňa Darien a kráčal k nám zo zámku. Spolu s ním kráčal ešte jeden mladý muž s tmavohnedými krátkymi vlasmi. Oči mal modré a prekvapene pozeral na nás troch.

,,Toto je Charmin. Tvoj brat." Šepla mama.

,,Brat?" Ja aj muž predomnou sme zostali prekvapene stáť.

,,Nelle?" Šepol.

Súhlasne som prikývla a opäť sa ocitla v objatí.