Dážď

Škola

Sára už bola v triede keď vošla dovnútra učitelka. Bola divne oblečená ako keby mala problémy. Mala čierne tričko a tmavo-modré džíny. V tvári mala divný výraz a vo vlasoch mala zamotané gumičky.

,,A sadnúť!" zvrešťala na nás ako keby sme boli nejaký otroci.

Všetci si posadali a pozerali na ňu čo sa bude ďalej diať.Učitelka si sadla a pozerala sa chvílu do triednej knihy. Potom sa postavila a začala sa prechádzať po triede. Bez slova odišla cez dvere na chodbu kde za rohom zmizla.

V triede bolo chvílu ticho no potom sa všetci začali rozprávať. Vybehla som na chodbu a bežala do zborovne. Sedela tam učitelka a v ruke držala prepisku. Niečo si načarbala do zošita a bez slova sa na mňa pozrela. Chvílu sa na mňa dívala a potom sa usmiala a prehovorila tichím hlasom. ,,Prečo ma nikto nechápe.Stále som bola iná ako ostatné deti. Niekedy mám taký pocit ako keby som sem ani nepatrila." so smútkom v očiach na mňa hladela a po chvíli začala plakať.

,,No pani učitelka neviem ako vám v tom môžem pomôcť ale iste viem,že by ste nemala plakať kôli odlišnosti. Každý predsa je iný."

Učitelka sa upokojila a išla so mnou späť do triedy.V triede bol hluk a nikto si ani nevšimol,že učitelka vošla do triedy .

Cez prestávku sme s Kristínou išli po chodbe keď ma zastavila učitelka. Iba bez slov ma objala a odišla preč.

Škola sa skončila a tak sa všetci rozprchli domov.