Za noci padajúcich hviezd

Najhorší deň v mojom živote

Lucy nakoniec vyšla po tom ako ju všetci hľadali.
,,Lucy, kde si bola?" spýtala sa Augustína. ,,V dome na strome čo mi postavili keď som bola malá. Teta, je to pravda?"
Augustína prišla za Lucy, objala ju. Lucy hneď pochopila, že to je pravda.

,,Kde je?"
,,V spálni s Judem."
,,Môžem ísť za ňou?"
,,Myslím,  že áno."
Rozbehla sa za svojou mamou.

Až prišla k dverám,  pomaly ich otvárala a všimla si jej otca ako stojí pri posteli na ktorej ležala jej mama.

,,Drahá,  postarám sa o našu dcéru.  Vyrastie z nej dedička rodiny Heartfilovcov.

Stále hovorí o tom istom aj keď je maminka už preč.  Pomyslela si Lucy v duchu.

Zaklopala.
,,Vstupte!" ozval sa Judov rozklepaný hlas.
Lucy vošla do miestnosti bez jediného slova.
,,Lucy!" povedal jej otec uz so slzami na krajičku.

Blížila sa čo raz bližšie a bližšie. Videla svojho otca ako srdcervúco stojí pri posteli kde nevládne ležala jej mama. Vyzerala ako by len spala a o pár minút sa zobudí s úsmevom na perách a my zase budeme šťastný ako predtým lenže vedela som, že to bolo len moje pranie, ktoré sa nesplni.Bol to ten najhorší pocit v mojom živote. 

"Čo teraz budeme robiť bez jej úsmevu?" ozvalo sa z úst jej otca, ktorý padol na kolená.  Slzy mu tiekli dole licom.

Lucy k nemu pribehla a objala ho.
,,Ocko, zvládneme to. Mamička by určite nechcela aby sme boli smutný." snažila sa ho upokojiť.

,,Lucy." s jeho obrovskými rukami konečne objal svoju dcéru po tak dlhom čase.

Možno je niekedy bezcitny ale stále je to môj otec. Mamičkina smrť nás zblížila. Hovorila si v mysli Lucy. Vedela, že až by to povedala na hlas ocko by sa zase na ňu nahneval.

Pomaličky zvihala ruky až nakoniec objala svojho otca. Cítila, že bez jej mami sa rodina rozpadá.

Layla ako duch stala pri nich s úsmevom na perách, zrazu ich objala.