Za noci padajúcich hviezd

Záchrana

Lucy sa zľakla.
,,Späť k otcovi. Nechcem." opakovala si Lucy v hlave.
Bola uz tak vyčerpaná, že brániť sa nedokázala. Zaviazali jej ruky a zobrali on z tej malej, suchej izbičky kde zažila najväčšie sklamanie.

Lucy sa ani len nepozrela na Juviu. Tá sa cítila previnilo. Veď urobila dobre, že ju odvedie späť k otcovi ale to, že jej klamala, ju mrzí.

,, Takto to bude najlepšie. Grayovi poviem, že si odišla dobrovoľne aj to, že ho uz nechceš nikdy v živote vidieť." povedala Juvia. Lucy ju vnimala len na 50%.

Vyšli z chatky. Vôbec nevedela kde je. Bola mimo. V kríkoch sa ozval nejaký šum.
,,Čo to bolo?" opýtal sa jeden z nich.
,,Asi len nejaké zviera!" ubezpečil ho šéf gangu.

V tých kríkoch kde si mysleli, že tam je zviera bol nikto iný.
,,Konečne som vás vyšiel!" povedal Gray.

Gray čakal pokiaľ bude ten správny čas aby ju išiel zachrániť.
Spadla na zem! Bola taká vyčerpaná, že už nevládala ani chodiť. Keď už boli v polke cesty začali sa diať divne veci.

Zmizol jej z tých troch zlodejov. Gray ho odstránil jediným kopom. Tak isto druhého a tretieho. Ostal tam len šéf gangu a Lucy. Otočil sa a videl, že ostal ako posledný. Vyskočil na strom a snažil sa pred Grayom úkryt ale márne. Dostal aj jeho jedným úderom s kunaiom.

Lucy nevnímala rozruch okolo seba. Kráčala ako mrtvola. Postavil sa pred ňou nejaká osoba v tieni tak ho nevidela presne. Mesačne svetlo odhalilo tvár muža stojaceho v tieni.

Stal tam.. Gray!
Keď sa pozorne pozrela a uvedomila si, že je to Gray už bola v jeho náručí. Odchádzal s ňou preč. V jeho náručí zaspala. Nemala viac sily udržať oči nie ešte sa s ním hádať. Nechala to na zajtra.

Gray ju pomaly ale iste niesol k ostatným. Zrazu za cítil nejaký jemný dotyk na jeho hrudi. Lucy sa dotkla jej perami o jeho hruď.

,,Som rád, že si v poriadku, Lucy!" povedal Gray s úsmevom.