3000 (Captain America Fanfiction)

6. Tak blízko a tak ďaleko

Zobudila som sa na veľmi nepríjemný pocit. Keď som otvorila oči, uvidela som nad sebou stáť otca so šálkou kávy v rukách a uhrančivým pohľadom. Vedela som, že mám problém, a preto som sa opatrne snažila dostať z Petrovho zovretia. „Nie, nie. Pekne zobuď aj jeho." Prikývla som a šťuchala ho dovtedy, kým neotvoril oči. V momente, ako zbadal otca sa rýchlo posadil. „Teraz ma tvoj otec zabije." Potichu povedal. „Vy dvaja.. radím vám mať na toto dobré vysvetlenie." Ukázal na nás prstom. „Nič sa medzi nami nestalo. Pozerali sme film a.." „Brenna, nemáš päťnásť, prestaň mi klamať. Čo to má znamenať? Myslel som, že po tvojich výstrelkoch po zranení sa všetko ustálilo, čo Rogers?" Zodvihla som ku nemu zrak a sarkasticky poznamenala „On vám to nepovedal, však?" „Nepovedal nám čo?" „Rozišli sme sa." Zhodila som zo seba deku, postavila sa a bez ďalších slov zamierila do svojej izby. „Čo-čože? Brenna! Vráť sa a hovor so mnou." Nechcela som sa o tom rozprávať, nemohla som, navyše som si bola vedomá toho, že o pár dní sa mal konať večierok, na ktorý sa všetci zaslúžene tešili, a ja som odmietala im to pokaziť. Izba, ktorú som dlhý čas zdieľala so Steveom mi prišla až neobvykle chladná. Všetky jeho veci boli preč a ja som vedela, že spolunažívanie v jednej budove bude náročnejšie, než som si myslela. Pri našej spoločnej fotografii na mojom kozmetickom stolíku bol zložený papierik s nápisom „prepáč". Potrebovala som čas, veľa času a napriek tomu, že nohu som mala takmer vyliečenú a pripravenú na misie, usúdila som, že lepšie bude, ak sa ešte nejakú chvíľu k tímu nepripojím. „Brenna, prosím ťa, otvor mi." Pokiaľ neotvorím, tie dvere vyrazí. Vzdychla som a otvorila dvere otcovi. „Chcem sa len uistiť, že si v poriadku." „Som, oci, naozaj." Snažila som sa ho uistiť aj keď som vedela, že nehovorím pravdu. Porozprávala som mu o predošlom večeri a o všetkom, čo mu predchádzalo.
Nemala som v pláne obliecť sa extravagantne, no extravagancia bola moje druhé meno. Brenna Starková predsa nepôjde na večierok v obyčajných šatách. Namiesto toho som si obliekla flitrovaný komplet crop topu s ultra priliehavou a krátkou sukňou a sandále na opätku. Keď už, tak už. Posledný pohľad do zrkadla a o pár minút neskôr som kráčala dolu schodmi do spoločných priestorov, kde sa konala párty. Takmer všetky oči spočinuli na mne, Rogersa nevynímajúc. „Kamoš, si hlupák, že si toto nechal ísť." Povedal mu Thor až príliš nahlas, na čo som sa víťazoslávne usmiala a zamierila k baru. „Pornstar Martini, prosím." „Si dcérou svojho otca. Vaše okázalé príchody sú naozaj svetoznáme." „Na to, aby som dobre vyzerala a dala si na sebe záležať si nemusím pýtať od nikoho povolenie, ak si zabudol, som slobodná." Posledné dve slová som vyslovila ostro počas toho, ako som sa mu pozerala priamo do očí. Vzala som do ruky svoj drink a mala v pláne odísť od neho čo najďalej, no on ma chytil za ruku. „Brenna, mrzí ma to. Nemusíme sa ku sebe takto správať." „Úprimne, Steven, nezaujíma ma tvoje ospravedlnenie. Zlomil si ma. Nemám s tebou o čom diskutovať." Vytrhla som sa z jeho zovretia a kráčala na terasu, kde sa ku mne pridala Pepper. „Ako to zvládaš, zlatko?" Krásne ryšavé vlasy jej viali v jemnom vánku, vždy som ju obdivovala. Nielenže bola prekrásna, ale ako jediná žena dokázala môjho otca spacifikovať, vždy k sebe patrili. „Ťažko. Je náročné spolu fungovať, vídavať ho každý deň. Vidieť, ako stále dobre vyzerá a nemôcť ho mať, nedokázať s ním prehodiť anilen pár slov, aj keď sme boli spolu tak dlho." Rozprávali sme sa niekoľko ďaľších minút, pokiaľ nevyšiel von Peter a nesmelo ma pozval na parket, kde sme spolu s Thorom pretancovali takmer celý večierok.