3000 (Captain America Fanfiction)

7. On ide s tebou?

Odprevádzala som posledných hostí a snažila sa aspoň niečo upratať predtým, ako príde upratovacia služba. Moje socializačné batérie boli úplne vybité a tak som bola vďačná za to, že som ostala posledná bdelá bytosť v A Tower. Aj keby som sa uložila do postele, zaspať by som nedokázala, radšej som povedala Jarvisovi, aby pustil všetky dostupné robotické vysávače. Tie nikoho nezobudia a ľudia, ktorí prídu po večierku upratať budú mať menej práce. Nahovárala som si, že robím vlastne praktickú vec, no v skutočnosti som sa len snažila odpútať svoje myšlienky na Stevena, nedokázala som byť sama so sebou. Zbierala som veci, ktoré si hostia, ako vždy, pozabúdali a dávala ich do „krabice stratených pokladov", ako sme takéto veci nazývali, následne sme kontaktovali majiteľov a veci sa im vrátili. Keď som vstúpila do knižnice, uvidela som ho sedieť vo veľkom kresle s knihou v rukách. Dlhšie vlasy mal učesané dozadu a flanelová košeľa mu lemovala mohutnú hruď. „Potrebuješ pomôcť?" „Nie.. ja..." Nedokázala som zo seba vydrať anilen súvislú vetu, bola som z neho stále v rozpakoch a topila som sa v ľútosti. „..upratovacia služba je už tu.." dopovedala som, keď som začula prichádzajúci výťah. Niekoľko ďalších minút sme sa na seba mlčky pozerali a vo vzduchu medzi nami bolo cítiť teplo, adrenalín a súcit. Uvedomila som si, ako veľmi som prehrala, keď som ho stratila. Už som viac nebola schopná stretávať ho každý deň pri raňajkách, pri poradách, na ktorých som sa zúčastňovala, aj keď posledné mesiace som bola súčasťou tímu len okrajovo. Nedokázala som s ním viac zdieľať spoločné bývanie, ničilo ma to. Od môjho zranenia sa môj život točil v chaose a ja som ho nedokázala zastaviť. Potrebovala som pauzu. Rozhodla som sa preto nasmerovať si to do postele, dobre sa vyspať, ráno sa pobaliť a odísť na pár dní preč. „Tak fajn, Brenna, zvládneš posledné raňajky a budeš mať pokoj." Na čas, pomyslela som si, keď som otvorila kufor a začala doň hádzať domácke oblečenie, tepláky, šortky, voľné tričká, plavky, a tiež tonu mojej kozmetiky, bez ktorej by som sa nezaobišla. Uterák, mazľavé masky na tvár a oleje na vlasy, to by malo byť všetko. Pri všetkom balení som očividne prepočula klopanie na dvere, v ktorých sa znenazdajky zjavil Peter. „Ideš niekam?" „Mmmm, áno, vlastne áno. Čo potrebuješ?" „Tuším si ma vykoľajila tak, že už ani neviem. Vziať si pár dní pauzu vlastne vôbec nie je zlý nápad. Smiem sa pridať?" Prečo nie, vždy sme spolu dobre vychádzali, rozumeli si a Peter pre mňa bude dobré rozptýlenie. Prikývla som a poslala ho takisto sa zbaliť. Hotový bol o pár minút a tak sme spolu vykročili do jedálne na raňajky, sprevádzaný našimi kuframi na kolieskach. Po takýchto večierkoch väčšinou vyzerám tak, ako v toto ráno ostatní, no keďže som predošlý večer mala len dva drinky, mohla som sa zabávať na tých, ktorí namiesto normálneho jedla na tanieri mali pred sebou pohár so šumivým Aspirinom. Zasmiala som sa, naložila si na tanier croissant, praženicu, ovocie, Nutellu a džem, a spolu s džúsom a kávou som si raňajky odniesla ku stolu. „Dobré ráno,vážení." Do miestnosti vošiel otec, no zaseklo ho hneď pri vstupe, keď uvidel dva kufre. „Ty niekam odchádzaš, Brenna?" Samozrejme, každý vedel, že ružový Barbie kufor patril mne. „Áno, idem do domu pri jazere. Ja, potrebujem čas a, potrebujem odtiaľto na chvíľu vypadnúť. Myslím, že všetci to pochopia." Očami som prebehla po ostatných. Steve mal sklopený zrak, a jediný, kto zareagoval, bol Thor, zdvihnutím hlavy, odpovedajúc, že všetci to chápu a nech sa mám dobre. „A, ten druhý kufor?" Spýtal sa otec a ja som zablúdila pohľadom k Peterovi. „To dieťa ide s tebou?" „Áno."