3000 (Captain America Fanfiction)

11. So mnou budeš v bezpečí

SPOMIENKA 3/3

Vchádzala som späť do pohotovostnej izby a videla som, aký bol Rogers bezradný. Nevedel, čo má urobiť, nevedel, čo má povedať. „Do zajtrajšieho dňa by som si vás tu rada nechala, slečna. Predpokladám, že si želáte, aby váš priateľ ostal tiež." Prikývla som. „Idem teda oboznámiť vašich rodičov. Keby ste niečo potrebovali, zazvoňte." Informovala ma a odišla. Dvere za ňou sa zatvorili a ja som videla kolaps Pepper v priamom prenose cez sklo, keď im oznámila, čo všetko sa stalo a čo zistila. Bolo mi to ľúto, bola som ich jediné dieťa, pre Pepper som bola ako jej vlastná dcéra, no nedokázala som ísť za nimi. Cítila som sa zahanbená a zároveň by som nezniesla ich bolesť, či ľútosť. Povedala som sestričke, aby ich poslala domov. Otec vedel, že Rogers sa o mňa postará, on sa musel postarať o Pepper. Ja so Stevenom sme nasledujúci deň strávili v nemocnici, rozprávali sme sa, snažil sa odpútať moju pozornosť od toho, čo sa stalo. Ľahla som si na jeho hruď, zhlboka dýchala a upokojila sa. "Je zvláštne, že si od začiatku tak veľmi rozumieme, nemyslíš si? Rogers, si jediný, komu som dovolila dotknúť sa tých spálenín a jediný, komu som dovolila ostať pri mne." Povedala som mu, keď mi rany znova ošetroval, poslednýkrát pred odchodom domov. „Neviem, či je to správne, Brenna, ale mal som to urobiť už dávno. Mal som ti to povedať, ísť s tebou na ten ples a nič z tohto by sa nestalo." „O čom to hovoríš?" S neistotou sa ku mne naklonil, a pobozkal ma. Myslela by som si, že po zážitkoch z predošlej noci už nijakému mužovi nedovolím priblížiť sa ku mne. On s tým riskom počítal, a aj tak to skúsil. „Steve." Pošepkala som, rozplakala som sa a hodila sa mu do náručia. On mi dal bozk na vlasy a silno ma stisol. „Už nikdy nikomu nedovolím ublížiť ti. Budeš pri mne v bezpečí, sľubujem."

Do školy som sa už nikdy nevrátila a Bowieho aj s jeho spoluhráčmi zadržali niekoľko dní po incidente. Mnohokrát po tom všetkom som plakala, zažívala úzkostné stavy. Na súde ma Steve celý čas držal za ruku a keby nebol taký gentlemen, ktorý nevyvoláva konflikty, určite by sa nezdržal a Bowiemu ublížil. To sa však o mojom otcovi povedať nedalo. Postaral sa o poriadny škandál, Bowieho v súdnej sieni napadol a takmer si trest vyslúžil aj on. To sa však v takej situácii dalo očakávať, nikoho to neprekvapilo, navyše celý proces prebiehal za zatvorenými dverami bez prítomnosti novinárov. Myslel si, že to nezvládnem. Myslel si, že sa nepozbieram dostatočne na to, aby som ho udala, aby som proti nemu svedčila a rozprávala o tom na súde, no mýlil sa, bola som drsnejšia, ako očakával. Moja výpoveď a takisto záznamy z nemocnice súd presvedčili. Bowieho uznali vinným a putoval za mreže. Proti jeho spoluhráčom však dostatočné dôkazy neexistovali, a preto odišli len s podmienkou. Od plesu bol Rogers jediný, koho som si pripustila tak blízko. Dokonca aj vlastný otec, či Pepper sa museli naučiť dotýkať sa ma len na miestach mimo jaziev. Steve mi pomohol vrátiť sa do normálneho života, bol pri mne, keď ma prepadla úzkosť a strach. Stopy po tej noci som dlho schovávala, zakrývala ich oblečením, dokonca make-upom a preto o nich nikto nevedel. Až doteraz.