3000 (Captain America Fanfiction)

13. S ním nejdem

Všetci vedeli, o čo išlo, len ja s Peterom sme stáli uprostred miestnosti nič nevediac. „Čoho sa tak bojíte? A kde je vlastne Jarvis? Nepočula som ho, keď sme prišli." Vždy oznamoval príchody a odchody v budove, vždy uvítal hostí, či nás. Otec vzdychol. „Brenna... Jarvis je preč." Zostala som stáť ako obarená. „Čože? Ako? Ako je to možné? Je to predsa najlepšia a najvyspelejšia umelá inteligencia na svete." Mávol rukou a na displeji za ním sa objavil obraz z laboratória. Jarvis roztrhaný na kúsky a ja som tomu nemohla uveriť, zdesene som sa naňho pozrela. „Netuším. Neviem, ako sa to stalo, ani ako to dokázali. Snažíme sa ho s Bruceom nájsť a priviesť späť, no zatiaľ neúspešne." „Kto sú tí ľudia? Hm?" Naliehala som. Desila som sa toho, kto bol schopný niečoho takého, kto mal vôbec také ohromné vedomosti. „Tonyho.... známi." Doplnila Pepper s menšou pauzou. „Známi? Vážne, oci?" „Povedzme, že som sa s nimi nerozišiel v najlepšom. Verím, že toto všetko museli plánovať niekoľko rokov." „Tak fajn, povedzte mi viac." Odhodlane som si sadla za stôl k ostatným. „Aký je plán?" „Pobalíš sa a odídeš. Pepper takisto." Rozosmiala som sa, nemohol to myslieť vážne. „Prosím?" „Myslím to vážne, Brenna, idú po mne a tak ľahko sa nezastavia. Vedia, čo je pre mňa najdôležitejšie a pôjdu za vami. Budú ma chcieť pripraviť o to jediné, na čom mi v živote najviac záleží. Obe musíte ísť odtiaľto preč." „Musel si im veľmi ublížiť. Odvedieme Pepper na bezpečné miesto. Ja som už schopná bojovať, nebudem sa skrývať." „Brenna.." „Nie, oci! Chcem ostať tu. Pomôcť nájsť Jarvisa a premôcť ich, je mi jedno čo sú zač." „Nemáš ani poňatia, čo tí ľudia dokážu. Už si videla niekoho zasiahnuť do Jarvisa? Tak videla?" Pokrútila som hlavou. „Nemyslím si a nebudem o tom viac diskutovať. Nebudem ťa vystavovať takémuto nebezpečenstvu, ani jednu z vás. Neprídem o vás." Bol zúfalý. Videla som mu to v tvári, počula v jeho hlase, cítila som jeho nervozitu a pochopila, že je to vážne. Nakoniec som sa s nevôľou poddala. „Tak dobre. Ale chcem vedieť o všetkom, čo sa tu bude diať, dobre? A chcem, aby ste si dávali pozor, všetci." Prebehla som očami po miestnosti plnej neistých Avengers. Prechádzala som od jedného k druhému a silno ich objímala, nevedela som si ani predstaviť prísť o jedného z nich. So slzami v očiach som sa rozlúčila a zamierila do svojej izby zbaliť si potrebné veci.

●„Pán Stark, chcem s ňou ísť ja." „Nebudem o tom diskutovať, Peter. Nedokážeš ju ochrániť tak, ako on, je mi ľúto." „Dovoľte mi ísť s nimi." „Nie. Nebudem riskovať ani jedného človeka naviac."●

Zliezla som po schodoch až do podzemnej garáže, výťah mi prišiel príliš pomalý. Narýchlo pobalenú tašku so základnými potrebami na prežitie som hodila ku kolesám športového Audi E-Tronu a pozrela sa na otca. „Nemôžem riskovať, že vás dostanú, už vôbec nie obe, pôjdete oddelene, schováte sa na iných miestach." S hrôzou v očiach som pozrela na Pepper. Nechcela som, aby sme sa rozdelili. „Clint pôjde s Pepper, vezme ju do bezpečia." A ja? Pomyslela som si. S kým ma asi tak pošle? Vtom sa spoza auta vynoril Steve. „Ó, nie, to v žiadnom prípade, otec. S ním nejdem." Otec spravil tri kroky vpred a stál mi zoči-voči. Zúfalo ma objal, dal mi bozk na vlasy a chytil moju tvár do rúk. „Milujem ťa 3000. Ty vieš, že to takto bude najlepšie. Nájdem si vás." Vtom sa k nám pripojila Pepper a dala mi bozk na líce. Nevedela som, kam pôjdem ja, kam pôjde Pepper, nevedela som nič okrem toho, že som sa s nikým nesmela kontaktovať, aspoň nie dovtedy, kým neprejde to najhoršie. Bolo mi na nič. „Zlatko, bude to dobré." Na našej rodine som nemilovala peniaze. Nemilovala som možnosti a výhody, ktoré sme ako Starkovci mali. Milovala som práve tieto spoločné chvíle, kedy nič iné okrem nás nebolo dôležité. „Ľúbim vás. Sľúb mi, že to dlho nepotrvá a že sa uvidíme, sľúb mi to." „Sľubujem. Teraz už choďte. Rogers, postaraj sa o ňu. A žiadne hlúposti!"