Dragon Queen

- 2 -

1. Kapitola - časť druhá

"Čo to..?" Roztvorím horko ťažko oči a vidím ako na mne stojí Harry a líže my tvár. "A ty si sa sem ako dostal kamarát?" Usmiala som sa na neho. Zaštekal a ľahol si vedľa mňa. Ospalo som vstala a prešla do mojej vlastnej kúpeľne. Cestou som tri krát zakopla o rozhádzané knihy a takmer sa zabila. Nevadí, pomyslím si. Postavím sa pred zrkadlo a začnem si rozčesávať vlasy. Popri tom som si pustila CD a spievala spolu s ním. Nie som žiadny spevácky talent ale ľúbim si spievať sama pre seba. "Here's your story,let's beginthe water's fine,come on dive in.The future's here,it's right before your eyes.Step by step you're on your way.Welcome to a brighter day! Don't you know, it feels good to be alive..." Vlasy som si zaplietla do obyčajného vrkoču. Vyčistila som si zuby a prešla do šatníka. Obliekla som si to isté čo som mala včera, nebudem špekulovať. Po pravde ani sa mi nechcelo. Však komu hej ráno o siedmej? Učebnice som si nahádzala do tašky a pripravila si ju pred dvere. Nakŕmila som rybičky ešte. Chúďatká boli celé vyhladované lebo som na nich včera úplne zabudla. "No poď," kývla som na Harryho ktorý sa vyhrabal spod paplóna a vyšiel z izby. Zobrala som si tašku a zatvorila dvere. Zišla som dolu schodmi do kuchyne. "Praženicu sme už dávno nemali." Skonštatovala som a sadla si na stoličku. Mama predo mňa položila tanier s praženicou a popriala mi dobrú chuť. Mihom sekundy zas dakam odišla. Rýchlo som to zjedla, riad dala do dresu a vyštartovala do školy. Asi po piatich minútach nudného chodenia som bola konečne pred školou.

* Na obede v školskej jedálni *

Dneska máme vyprážaný syr s americkými zemiakmi a špenátovú polievku. Nabrala som si z každého trošku a išla si sadnúť na moje malé miesto v rohu jedálne. Už som sa chystala jesť a v tom som si spomenula že nemám príbor. Aká som šikovná? Postavila som sa a kráčala ku stolu s príborom. Zobrala som si nôž, vidličku, lyžičku a servítku pre istotu. Otáčala som sa smerom k stolu ale niekto do mňa vrazil a ja som padla na zem. Nožík sa točil vo vzduchu a presne hrotom zamieril na mňa. Akoby som bola v tranze a len sa na neho pozerala ako sa ku mne približuje. Zvreskla som a zatvorila oči. Keďže som nič necítila otvorila som jedno oko. Otvorila som aj druhé a hľadala kde dopadol ten nôž. Ležal na zemi si milimeter od mojej hlavy. Uff, to som mala sakra šťastie. Zobrala som ho a rýchlo sa pobrala ku stolu. Zjedla som obed a šla domou. Na dnes stačilo. Doma nebol nikto. Už som si zvykla. Keďže zajtra je sobota, školskú tašku nechcem ani len vidieť. Hodila som ju za posteľ a vyšla na balkón. Sadla som si na stoličku ktorá tam bola a rozmýšľala som, čo budem robiť zvyšok dňa. Z ničoho nič sa spustil veľký lejak. Rýchlo som išla do vnútra a zavrela balkónové dvere. V tom ma napadol fakt dobrý nápad. Usmiala som sa sama pre seba a išla schodmi na povalu. Je tam kopu starých škatúľ, tašiek a prachu. Vo všetkých škatuľách ktoré sa tu nachádzajú je ukryté moje detstvo. Od oblečenia ktoré som kedysi nosila do škôlky až po staré hračky či môj detský kočík s bábikou. Otvárala som škatule a spomínala. V tom som zbadala škatuľu úplne vzadu, ktorú som tu ešte v živote nevidela. A to sem chodím poriadne často. Odložila som na bok škatuľu čo som mala v rukách, postavila som sa a išla k smerom tej škatuli. Bola akoby posypaná zlatým prachom a zalepená striebornou páskou. Možno to vyznie čudne, ale istým spôsobom ma priťahovala akoby vravela že ju mám otvoriť. Chytila som ju a šla s ňou do mojej izby. Skočila som do ocinovej pracovne vedľa a požičala si nožnice. Pomocou nožníc som škatuľu otvorila. Boli v nej ústrižky z novín, fotografie, kniha a malá pozlátená škatuľka so striebornou mašličkou. Všetko som vysypala na posteľ. Zobrala som si fotografie a začala si ich prezerať. Bola na nich moja teta ktorá zomrela asi pred troma rokmi, mala porážku z ničoho nič. Mohla mať na fotografiách asi 16-17 rokov. Bola krásna. Na každej fotke sa usmievala a bola šťastná. Jedna slza mi ušla z oka. Rýchlo som ju zotrela a prezerala si ich ďalej. Jedna fotografia ma naozaj zaujala. Bola na nej teta ako objíma niečo čo by som fakt nečakala. Draka?! Veď draky vyhynuli ešte pred dinosaurami! Photoshop? Nie, vyzerá byť tá fotka taká, taká reálna. Tú fotku som si položila na stôl a zvyšné fotografie vrátila do škatule. Načiahla som sa po knihu a z dlaňou som prešla po obale. Otvorila som ju a začala čítať.

"Milá Lonnie, keďže čítaš túto knihu to znamená že si sa zas kutrala na povale. Aj napriek zákazu, však? O tejto knihe musíš pomlčať, vôbec si ju nečítala a v živote si ju nevidela. Musíš ju skovať, je to jasné?"

Takže denník. Prečo toľko tajnosti, žeby ho písala pre mňa? Neviem. Pretočila som na ďalšiu stranu a začala čítať.

"Nie je čudné že si mala vždy šťastie? Nie je čudné že ťa vždy to zlé obišlo? Nikdy si sa nad tým nezamyslela? Asi nie... Ja ti to povie Lonnie. Si dračia kráľovná." 

Zavrela som knihu a hodila ju čo najďalej odo mňa. Vážne teta? Robíš si zo mňa zábavu? Nič ako draci ani nič podobné neexistuje! Nemôže! Vyšla som z izby dolu do obývačky. Sadla som si na gauč a prikryla sa dekou. V tom buchol blesk. Mala som taký divný pocit. Pocit akoby ma tá búrka volala. Akoby chcela aby som vyšla von. Chvíľku som váhala a vyšla som na terasu, ešte že tam je strecha. Chudáčik môj maličký, Harry sedel uprostred záhrady a bol celý premočený. Zhodila som deku zo seba a rozbehla sa za ním. "Čo tu robíš? Chceš prechladnúť? Skovaj sa na terase, choď." Rozutekal sa a vyšiel hore schodmi na terasu. V tráve sa niečo trblietalo. Nedalo mi to a šla som k tomu. Vajce. Ale nie obyčajné malé vajíčko. Toto bolo veľké asi ako pštrosie, možno ešte aj väčšie. Malo krásnu nezvyčajnú farbu modrej. Ľutovala som ho a tak som ho vzala do vnútra. Otvorila som dvere a vstúpila. "No poď aj ty," Poviem Harrymu. Celý šťastný si napochoduje do vnútra. Vajíčko som položila do kuchyne na stôl a skočila po uterák. Poutierala som ho do sucha a vzala ho do obývačky. Sadla som si na gauč a položila ho pred seba. Čo si asi zač, brblala som si. "Už to mám," Vyskočila som z gauča ako strela a utekala po ocinovu pracovnú baterku. Vtrhla som do jeho pracovne, chvíľku som ju hľadala kým som ju konečne našla na vrchu skrine s knihami. Zobrala som ju a vrátila sa s ňou do obývačky. Namierila som ju na vajce a zapla ju. Bingo! Vajíčko presvitalo a ja som mohla zreteľne vidieť čo sa vo vnútri nachádza. Bolo to fakt zaujímavé. Obrys som si odfotila na mobil a baterku som odniesla späť na miesto. Cestou som sa stavila aj po môj notebook ktorý som dostala na Vianoce. Spravila som si kakao a v obývačke som sa zababušila do teplučkej deky. Zapla som notebook a popri tom popíjala horúce kakao. Nahrala som do počítača tú fotku vajíčka a pozorne ju skúmala. Vo vnútri je živí tvor, ktorý sa čoskoro vyliahne. Malo telo jaštera, dlhý chvost a malé krídelká. Z povaly som vytiahla môj starý kočík do neho dala deky a položila doň vajíčko. Kočík som skovala v šatníku pred rodičmi pre istotu. Už sa neviem dočkať čo sa s toho vajíčka vykľuje. Vypla som notebook a išla späť do izby. Harold sa rozťahoval na mojej posteli a spinkal. Rozkošný bol. Troška som ho odsunula aby som sa aj ja vmestila a ľahla som si vedľa neho. Celý čas som rozmýšľala o tej knihe. Po dlhej hádke sama so sebou som zapla lampičku na nočnom stolíku a vzala si do rúk knihu ktorú som ešte pred nedávnom hodila o zem. Roztvorila som ju na strane kde som prestala a začala som čítať.

- - - - - - - - - - - - - -

4 vote & 3 comm? :O Vážne?? :3 Ďakujem vážim si toho, :3 Čo vravíte na pokračovanie? Čo si myslíte že bude v pokračovaní? :) Comm & Vote poteší :)