2 Kapitola 1 časťVybehla som hore do mojej izby, chytila som môj veľký ružový Adidas batoh. Rozmýšľala som čo si do neho dať také najdvôležitejšie. Zišla som do kuchyne a dala do batohu lekárničku, lieky, dve minerálky, tri balíky čipsov. Išla som do ocinovej pracovne a zobrala zbraň z jeho stola. Zaistila som ju a dala do batohu. Ešte som vzala aj náboje, šťastie praje pripravenému, nie? Čo ešte také mám vziať? Rozmýšľala som. V tom ma to napadlo. Vybehla som do mojej izby a vzala knihu od tety. Mám asi všetko. Rýchlo som sa ospršila, umyla vlasy a následne vyfénovala, umyla zuby. Prešla som do šatníka kde som si obliekla moje obľúbené čierne čipkované prádlo. Dala som si biele Adidas ponožky, biele dlhé úzske rifle a ružové obyčajné tielko, tiež úzske. Vlasy som si zapla do obyčajného konského copu. Obula som si moje obľúbené biele tenisky a ešte som si dala do tašky sveter, pre istotu. Však človek nikdy nevie, aké bude počasie.
"Pripravená?" Opýtal sa Harry stác vo dverách. Usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a jednoducho prikývla. "Máš vodičák?" Zas som jednoducho prikývla. Zamkla som dom a kľúče schovala v stajni. Rodičia dobre vedia kde ich skovávam. Išli sme do garáže a sadli do môjho obľúbeného autíčka. Chevrolet camaro rs žltej farby, od rodičou na oslavu, že som urobila úspešne vodičák. Ako to že mám vodičák v 15? Dobrá otázska. Oficiálne môžem riadiť až od 16 rokov ale vodičák som si urobila skvôr. Ale zober to čert teraz. Vak som hodila na zadné sedadlá a vyparkovala z garáže. "Taaak, a teraz kam Harry? Kde je ten, ten, ako sa volalo to mesto?" "Myslíš Drangstorm?" Prikývla som a venovala sa ceste. Mierila som na benzínovú pumpu, natankovať a plus som dneska ešte neobedovala. "Úprimne ti poviem, viem kde to asi môže byť, ale iba provizorne. Neviem presné súradnice." "To nám bude musieť stačiť." Povedala som úprimne, nič iné ako Harryho asi miesto nemáme a ja som ochotná ísť hocikam za mojou Lagúnou. Dorazili sme na benzinku. Natankovala som a išla do predajne. Zobrala som dva enegretické nápoje, dve bagety a ešte som kúpila dialničnú známku. "320 dolárov, poprosím." Povedala postarší pán za pultom. Zaplatila som kreditnou kartou a išla k autu. Harry mi ochotne otvoril dvere. V aute som mu podala bagetu a enegretický. Nálepku som ešte nalepila na čelné okno a mohlo sa ísť. Bojím sa trochu, nemám ani poňatie čo nás čaká.
"Tak, hovor pán sprievodca kade mám ísť?" "Najprv sa zapásuj." Povedal výstražne. Nechcela som sa hádať a tak som sa zapásovala. "Fajn, choď smerom k Aconcaque. To je najvýšší vrch v Argentine." "Tak toto bude dlhá cesta." Povedala som a nahodila miesto do mojej GPS. "Presnejšie povedané asi 500 km možno 550 km." Nič som neodpovedala. Zapla som rádio. Išla moja obľúbená pieseň od Zara Larson : Uncover. Potichu som si spievala. "Lonnie?" "Hmm?" "Je tu taký menší problém." "Aký?" Veľmi som mu nevenovala pozornosť, bola som zabratá do svojich mišlienok. "Ja musím na toaletu." "Čo?!" "Musím čúrať!!" "Veď ideme len ledva 10 minút!" Povedala som vyčítavo."Ja viem.." povzdychla som si a zastavila na najblyžšom parkovisku. Vybehol von autom behom sekundy. Asi o 3 minuty sa vrátil. "Vyprázdnený?"Opýtala som sa pre istotu. Prikývol a zapásoval sa. Vrátila som sa späť na dialnicu. Otvorila som si moju šunkovú bagetu a s chuťou sa do nej zahryzla. "To mieniš jesť počas šoférovania?" "Uhádol si." Potom už iba rádio prerušovalo ticho medzi nami. Nemala som chuť sa rozprávať s nikým úprimne povedané. Keď som zjedla moju bagetu a vypila enegretický nápoj, dupla som na plyn. Nemienim sa tu šuchotať. Už som išla 190km/h a predbiehala som jedno auto za druhým. "Spomaľ trošku." Bolo vidno na ňom stres a strach trošku viac. "Nemám to v úmysloch." Usmiala som sa a ešte viac som pridala.* o 12 hodín *
"Harry, Harry, vstávaj. Už sme tu." Snažila som sa ho zobudiť. Neúspešne. Odpásovala som sa, vystúpila som z auta. Prešla som k jeho strane a otvorila dvere. Nádych, výdych. Nahla som sa k nemu a... dala som mu malú pusku na pery.
Otvoril oči a usmial sa. "Takéto budenie si nechám páčiť." Povedal. Bola som červená ako paprika.
Vystúpil z auta a ponaťahoval troška. Vyzeral naozaj rozkošne keď mal otlačenú sedačku na polovici tvári. Poobzeral sa okolo seba a nakoniec povedal: " Kde to sme?" " Pred hranicami Agrentíny." Povedala som stručne a on iba prikývol. Išiel dakam do kríkov, tipujem že sa išiel "vyprázdniť". Sadli sme si do auta a zahryzli sa do hamburgerov. Bola som totiž kúpiť vo fast foode. Napili sme sa z minerálky a vyrazili. Ja som vedela že ich mám zobrať. "Pripravená?" Opýtal sa s úsmevom. "Trochu vystrašená z neznáma." Pozrela som sa na neho. Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. Neviem prečo, ale upokojilo ma to. Chvíľku sme sa na seba pozerali. Prerušila som naše prepletené ruky a naštartovala. Nikde nikto. Bolo to veľmi čudné. Zmocňoval sa ma strach. Kde je moja malá? Je v poriadku vôbec? Ak jej ten hajzel ublýžil osobne ho zabijem. Drvila som volant v rukách a mierila som k hore. Nikde ani jedného domčeka, iba polia a v diaľke jazero. Išla som po poľnej ceste keď sa v diaľke objavovali obrysi veľkej nezvyčajnej budovy. Typujem, hrad. V tom tesne nad nami preletel obrovský drak. Zastavila som prudko a vystúpila z auta. Bol krásny. Čisto čierny a sem tak červené fliačiky. Ale najviac čo ma zaujalo bolo na ňom. Sedel na ňom,.. Človek?! To mi chcete povedať že sa tu ludia premávajú na drakoch ako na koňoch?! Ok, tento deň začína zaujímavo. Čo mi pripomína, že som celú nov nespala vďaka riadeniu. Ale to stranou teraz, Lagúna je dvôležitejšia!
Auto som odparkovala v lese a dajak sme ho z Harrym zamaskovali. Vyzeralo to všeliako ale nevadí, snaha bola a to sa cení nie? Zobrala som si môj vak a išli sme smerom k hradu. Harry ma chytil okolo pása. Pozrela som sa na neho spýtavo. Dal mi iba pusu na čelo a išli sme ďalej. Nevadilo mi to až tak popravde. Kráčali sme potichu hodnú dobu až kým sme sa neobjavili pred obrovskými drevenými dverami asi 4 metre vysoké. Harry sa načiahol a zaklopal. Dvere sa otvorili a srál tam vysoký muž vo naozaj čudnom oblečení. Mal na sebe akoby brnenie. Neviem to inak nazvať. Muž mal neutrálny výraz ktorý zachádzal až do nahnevaného. Harry sa ku mne naklonil a zašepkal mi, že mu mám ukázať moje tetovanie ktoré sa na mi objavilo na ruke pred pár dňami. Urobila som ako povedal a dali si dole sveter. Oči sa mu rozšírili ale nakoniec nás pustil zo slovami ktoré mi nedali pokoj. "Ospravedlňujem sa, poďte ďalej vaše veličenstvo." Stále sa mi tie slová prehrávali v hlave a nevedela som sa tých slov zbaviť. Každý okolo nás kto prešiel si šepkal s niekym, a ja som mala pocit že to smeruje ku mne. Harry si asi všimol môjho výrazu, pritiahol si ma k sebe a chytil ma okolo pásu. Dal mi pusu na lice a išli sme smerom k zamku. Keď sme už pri tom, každý je tu naozaj divne oblečený, ako by tu žili mimo doby či čo. Neriešila som radšej. Ani som si neuvedomila že sa nám otvárajú dvere od paláca. Zvnútra bol honosný, proste krásny. Ešte krajší ako Buckingham place, poviem vám. "Kráľovská rodina vás očakáva." Povedal taký čudný pajác. Slovo čudný používam v poslednej dobe často, všimli ste si? Nasledovali sme toho Uja po veľkom schodisku do niečo akoby obývačky. Posadili sme sa a čakali. "Vieš,.." Začal Harry koktať. "Anoo?" Snažila som sa mu dopomôcť ale asi som ho ešte viac znervózňovala tak som radšej zmĺkla. "Ja.. ja ťa asi..." nestihol dopovedať, lebo do vnútra vstúpil vysoký muž, tipujem kráľ, postaršia žena, asi kráľovná a vysoký mladý chalan asi o päť rokov starší odo mňa. "Lonnie?" Ozvala sa postaršia žena a pristúpila ku mne. Postavila som sa samozrejme. "Odkiaľ ma poznáte?" Opýtala som sa nechápavo, veď som tu po prvý krát, tak jak to?! "Ty si na nič nepamätáš?" "Ospravedlňte ma, ale načo sa mám pamätať?" Slzy sa jej nahrnuli do očí. Plakala. Ale prečo? Nedáva mi v poslednej dobe vôbec nič zmysel. "Sme tvoji rodičia a Erik je tvoj brat." Povedal z ťažka postarší muž, kráľ. Zalapala som po dychu. "Rodičia?" Zopakovala som. Prikývli a ten údajný Erik ma objal. "Vytaj späť sestrička."
------------------------------------
Aholaa :-D trocha dlhšia časť :-) idem na dovolenku takže tu nebudem pomerne dlho :-) tak preto noo.. a čo vravíte?? Lonnie a Harry mali prvú pusuu <3
Vote & comm poteší :-) a ďakujem všetkym čo hlasuji a komentuju, vážim si toho :-)
Ps. Ten na obrazku je Erik :-3
YOU ARE READING
Dragon Queen
FantasyDievča ničím zvláštne. Nepatrí medzi najkrajšie, najmúdrejšie ani medzi najpopulárnejšie dievčatá. Nelíšila sa ničím. Teda ona si to myslela. Ako každý príbeh začína, kde bolo tam bolo boli raz jedni novomanželia. Veľmi si priali mať dieťatko, no n...