Dragon Queen

- 7 -

2 Kapitola 2 časť

"Ano, rodičia." Zopakovala kráľovná. "Ale-ale to nie je možné! A čo moji rodičia v Donchestru?!" Slzy som mala na okraji ale zadržala som ich. "Oni su tvoji pestúni, adoptovali ťa ale berú ťa ako vlastnú a ľúbia ťa." Povedal môj akože otec. "Nie! Vy ma klamete!" Zakričala som. Zrazu tu začala horieť stena. Harry ma zo zadu objal a upokojoval ma. Pomáhalo to, ten chlapec ma naozaj akosy ovláda. Stena prestala horieť a vyzerala akoby by vôbec nehorela. "Ako si to urobila?" "Ja neviem," povedala som úprimne. Nechcem ich vidieť. Otočitla som sa k Harrymu a s celou silou ho objala. Objatie mi opätoval a dal mi pusu do vlasov. "Ovláda veci vôľou alebo ako ste videli, citami." Povedal Harry. "Ale to nie je možné!!" Povedal kráľ.  "Od kedy?" "Ako náhle sa vyliahla Lagúna, jej dračica."

"A kde je jej dračica?" Opýtala sa kráľovná.  To som sa zapojila do debaty aj ja. Pustila som Harryho a postavila sa pred neho a povedala: "Uniesli mi ju, zobrali mi ju preč keď behala na trávniku." "A kto to bol?" Opýtal sa Erik. "Ja neviem,.." Povzdychla som si.  "Ale mal červeného draka priam akoby od Satana." Povedala som mu pomocou myšlienok. "Čo to bolo?" Vykríkol. "To som bola asi ja,.." povedala som so sklopenou hlavou. "Vieš ľuďom hovoriť do hlavy?" Iba som prikývla. "Wau." Povedal. "Ďakujem."

"Ehm, ukážem vám vašu izbu, ok?" Opýtal kráľ. "Našu?" Prikývol. Chcela som protestovať ale Harry mi zapchal ústa a povedal že súhlasím. Potom som bola donútená prikývnuť. Blbec. Ukázal nám izbu. Bola krásna do ružového štýlu s krásnou manželskou postelou. Ako naschvál, že? Harry niekam zdrhol s Erikom. Ja som sa prezliekla do čudných šiat, ktoré mi dala kráľovná. Boli nádherné zelené s bielou čo mi vyhovovalo keďže milujem bielu. Boli starodávne ale vyzerali skvele. Síce ako s 13 storočia ale nevadí (Médiá). Ukázala mi celý zámok ale mňa zaujali najviac kráľovské stajne. Maly krásne kone rôznych plemien. Neváhala som a osedlala si krásneho čisto čierneho žrebca. Sadla som na neho a vybehla s ním von z kráľovstva. Preháňala som sa s ním cez les a v tom som zbadala malú drevenú chatku. Ale to čo som videla ma zarazilo. Za ňou spal ten červený Satan drak. Satan, tak som ho pomenovala. Opatrne som zosadla zo sedla a nenápadne sa vkradla do chatky. Ale to čo bolo vo vnútri ma zarazilo ešte viac. Na stole v klietke ako pre andulky bola zavretá moja Lagúna a snažila sa dostať von, bola vystrašená. "Tichučko, som tu hej? Ukľudni sa." Zašepkala som. Akoby zázrakom prestala bojovať a ticho čakala čo bude nasledovať. Dostala som sa k nej a otvorila klietku. Vyletela odtiaľ a sadla mi na rameno. Obtočila sa mi okolo krku a spokojne vrčala. No teraz som nemohla ju pohladkať, únosca môže byť hocikde.

"Už som si myslel že sem neprídeš," počula som veľmi dobre známi hlas za sebou. "Ty?" "Nečakala si mňa, čo?" Sarkasticky sa usmial. "Ako si len mohol?" V očiach sa mi napĺňali slzy. "Snaď nebudeš plakať." Drzo sa usmial. "Ty! Prečo? " mala som toľko otázok. A ja sprostá som ho ľúbila.  Neznášam sa za to. Surovo mi vytrhol Lagúnu z rúk a zas ju tam zavrel. Moje maličké, zachránim ju za každú cenu! Začal sa ku mne priblyžovať. Bála som sa ho v čom sa on náramne vyžíval. Snažila som sa utiecť no márne. Chytil ma za ruku a ťahal dakam. Sotil ma do dalakej izby a zamkol.  Slzy som zahnala, postavila som a prechadzala sa po izbe do okola. Niečo vymyslím! V tom ma to trklo. Dokážem ovládať veci vôľou a citmi, tak vravel Harry, že? Fajn Lonnie, teraz sa sústreď na plné obrátky! Dohovárala som sama sebe. Zatvorla som oči a predstavila si v ruke kľúč od tých dverí. Narátala som do 10 a otvorila oči. Nič. Toto mi nevyšlo. Skúsila som to ešte 3 krát a na 4 pokus sa mi to vydarilo. Lepším sa, ale budsm musieť popracovať na sebe, rozhodne. Pristúpila som k dverám a vložila kľúč do dverí. Akoby zázrakom sa otvorili. Čo najviac nenápadne som sa prešmykla do obývačky. Tam spal môj a Lagúnin únosca spal na sedačke. Lagúnu som oslobodila a utekali sme čo najrýchlejšie. Satan spal, váhala som. Dostala som ten najhorší nápad pod slnkom. Vyliezla som na Satanou chrbát s Lagunov na okolo krku. Sadla som do dračieho sedla a mierne ho kopla aby sa prebral. Začal sa brániť ale to bolo marné keďže som bola na ňom. "Prestaň! Teraz poslúchaš iba mňa, počuješ?!" Zvreskla som mu do myšlienok. Očividne protestoval. "Som princezná Drangstormu s ty ma budeš počúvať!" Povedala som. Na moje prekvapenie ma poslúchol a vzlietol hore. Ajajaj. A teraz čo? "Prosím ťa, odvez ma do paláca." Asi za 10 minút sme pristáli pred bránami celého paláca. Poďakovala som mu a povedala že je voľný. Neviem ako, ale počula som jeho myšlienky, poďakoval mi a povedal že je tu hocikedy pre mňa. A už ho nebolo. Vstúpila som do paláca a služobné mi zaterasili cestu a vypitovali sa ma kde som bola a prečo mám dotrhané šaty. Dajak som sa vymotala z ich zovretia a utekala do kráľovskej obývačky. Bol tam Harry a Erik, aj kráľ s kráľovnou. "Lonnie!" Pribehol ku mne Harry a objal ma. Objatie som mu opätovala. "Kde si bola?" Opýtal sa Erik a jeho pohľad smeroval k mojim dotrhaným šatom. "Našla som Lagúnu. " Povedala som stručne a ona vyliezla spoza mojich vlasov. Odrazila sa od môjho pleca a vyletela hore na luster. Malá potvorka moja, pomyslela som si. "A kto ju uniesol?" Opýtal sa Harry. "Liam." Louis mal pravdu, možno že on nie je ten zlý. Možno že sa snažil naozaj iba chrániť. Kde je teraz? Je v poriadku? Musím ho nájsť a porozprávať sa s ním, rozhodne! Ale až zajtra. Išla som do mojej a Harryho izby. Zvalila som sa na posteľ a mihom sekundy som zaspala, na dneska tpho bolo už dosť.